Jozef Mikloško

Narodil sa 23.7.1793 v Mošovciach. Jemu patrí slávna veta „Slávme slávne slávu slávov slávnych.“ Počas štúdií na Univerzite v Jene navštívil Goetheho, ktorý prejavil veľký záujem o slovenské ľudové piesne, ktoré mu Kollár spieval. Podľa vzoru Goetheho Kollár napísal Cestopis druhý do Itálie. Taliansko navštívil v r. 1841, zaujímavé sú […]

Jeho dlhý a plodný život stál pevne na troch stĺpoch – spisovateľskom, diplomatickom a aj náboženskom. Obdivoval všetko pekné, najmä literatúru a umenie. Bol chodiacou encyklopédiou, každý rok vydal novú knihu. Mnoho čítal a písal, rozpoznal podstatné od nepodstatného. Napísal asi 40 kníh a 1200 článkov. V knihe Anton Hykisch – […]

Lojzo nemá rád kosenie trávy u susedov – pre hluk, benzínový smrad a občasné ticho. Nie je totiž jasné, či je fajront, alebo sa iba vynáša pokosené? Obyčajne platí to druhé. Vtákom sa v noci nechce spať, iba ráno stíchnu. Lojzo o polnoci dočíta Bunina. Noc je dlhá, snívajú sa mu pekné sny, aj keď ráno si na nič nespomenie. Ide von, povinný okruh zahrňuje […]

Pred temer štyri rokmi sa na https://blog.postoj.sk/62816/jeden-den-jozefa-andrejevica opísal jeho jeden deň. Dnešný článok bude o živote JA, ktorý už netrvá krátko. Minulú nedeľu mu Ezechiel pripomenul, že ak z najvyšších vetiev cédra odtrhneme konárik a zasadíme ho, vyženie konáre, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom. Marek mu povedal, […]

Mojich dvanásť vnukov – u desiatich pravnukov som prieskum nerobil – odchoval Krtko. Majster slova, Eduard Petiška (*24.5.1924 – +6.6.1987), svojim rozsiahlym dielom pozitívne ovplyvnil generácie našich detí, mládeže a dospelých. Bol všestranný talent – básnik, prekladateľ, dramatik. Žil v dobe, keď originalita a tvorivosť nemali veľkú cenu. […]

Na Malokarpatskej vinnej ceste, vo Svätom Jure, boli nedávno vinné trhy. Nemohol som sedieť doma a s dcérou Mášou sme išli okoštovať. Bol už podvečer, davy sa nevalili, Perný neprišiel, tak sme stihli iba Čoko-kafé, Vínocentrum a Bognárovu pivnicu. Červené, biele a biele… Z kruhového objazdu nás vzala manželka, ktorá bez navigátora trafila […]

Dávno, predávno som prečítal knižôčku Hermanna Hesseho: Knulp. O Knulpovi som si zapamätal vetu z konca jeho života, keď si vyčítal, že celý život sa túlal, prechodil svet a nikde nezapustil korene. Boh mu na to odpovedal: „Tvoj cieľ bol vzbudzovať v ľuďoch túžbu po slobode!“ Po 40 rokoch som sa vrátil k tejto knihe a na dúšok som ju znova […]

Gróf Ján Pálffy (1857-1934) vraj postavil 99 kaštieľov, posledným bol v r. 1886-9 renesančný kaštieľ v Budmericiach. V r. 1889 sa oženil so 16-ročnou manželkou, často bývali v tomto kaštieli. Na lesnej ceste do Červeného kameňa dal postaviť sochu Lurdskej Panny Márie. Zomrel 26.3.1934, mal 77 rokov, pochovaný je na cintoríne v Budmericiach. […]

Žila v Cascii, kamennom meste postavenom na kopci v Umbrii. Susedná dedina je Roccaporena, kde sa v r. 1370 Rita narodila. Z námestia Cascii vidno modré nebo, zasnežené kopce, opar nad údolím, aj v zime zelené lúky plné oviec. Jej testamentom je ruže a krv. Žila v čase dvoch pápežov, v Ríme a v Avignone – v čase intríg, vojen, vrážd a moru, ktoré zabili […]

Pred vyše 34 rokmi sa národ rozhodol, že stačilo a na zasnežených námestiach sa rýchlo vysporiadal s 40-ročnou vedúcou úlohou KSČ. Aj Židia 40 rokov putovali púšťou, kým došli do zasľúbenej zeme. Občas sa zatúlam do centra. Bol som rád z jeho atmosféry – pokojnej a priateľskej, aj plným kaviarňam, najmä mladými. Je to iné ako v európskych […]