Planéta 3723 sa volá Voznesenskij

Spomeniem si na Sovietsky zväz, ktorý som ako matematik často navštevoval. Vládla tam totalita – „vedúca úloha komunistickej strany“ ale dobré domáce a zahraničné knihy sa vydávali v miliónoch nákladoch, vstup na koncerty klasickej hudby boli lacné a v galériách ukazovali výkvet svetového maliarského umenia.

Padla mi do rúk útla knižka sovietskeho básnika a textára Andreja Adrejeviča Voznesenského (AV, 1933-2010) z tohto obdobia. Jej titul je O alebo 0 (autor sa priznáva, že to bolo meno jeho priateľky). Knihu, formát 15×15 cm (240 strán), vydal pražský Odeon v r. 1986 s úvodom Vladimíra Novotného ako svoju 4522. publikáciu v Redakcii krásnej literatúry v náklade 3000 výtlačkov (bejvávalo!). Zamyslím sa iba nad jej 53 str. kapitolou: „Je mi čtrnást let…“.   

Poézia AV napĺňala štadióny a sály, v divadle na Taganke mala 600 repríz. Jeho texty používal aj V. Vysockij. AV bol aj autor textu piesne, ktorú spievala Alla Pugačovová (1984) „Million alych roz“.  

Autor v knihe píše aj o práci spisovateľa, o mnohých, dnes už zabudnutých ruských spisovateľoch a básnikoch. Hlavnú pozornosť venuje priateľstvu s Borisom Pasternakom (nevedel som, že jeho otec bol ruským impresionistom). Pasternak miloval Lermontova, na obrazoch mal rád havranov, často sa zaoberal náboženskými témami. Keď tento nositeľ Nobelovej ceny zomrel, na jeho pohrebe truhlu niesli ľudia na pleciach. Je zaujímavé, že v systéme, ktorý vtedy hlásal ateizmus, bola Treťjakovská galéria a Ermitáž plná náboženských obrazov.

AV spomína mnohých spisovateľov a básnikov: D.N. Žuravlev, G.G. Nejgauz, „antická“ Anna Achmatova, Osip Mandelštam, Ruben Simonov, Nazim Hikmet,  A.A. Fet,  Iraklij Andronikov, N. Dorljakova, K. Fedin,  M. Cvetajeva,  V.A. Chlebnikov, V.V. Majakovskij, D.D. Burljuk, A.A. Blok, A. Kručonij, A. Belyj a mnohých iných. Stretali sa všelikde, často aj u Pasternaka v Peredelkine. Čítali si nové diela, hovorili o histórii, stačilo tému a diskusia sa rozbehla…

AV spomína s nostalgiou na staroarbatské uličky, na Zamoskvorečie, Sčipkovú ulicu…,  aj na to, že v Puškinovom múzeu v Moskve bola výstava obrazov z Dražďanskej galérii. Pred Sixtínskou madonou stáli v rade nekonečné zástupy, nikdy predtým Madonu nevidelo toľko ľudí. Moskva v čase tvrdého ateizmu bola ohromená. Vystavovali tu aj iných majstrov: Rembrandta, Vrubela, Matissa, Picassa, Nesterova, Cranacha, Vermeera, Michelangela, Daliho, Bruegela…   

Ako je dnes so spisovateľmi u nás? Po r.1989 sa oddelili od Čechov a rozštiepili sa na Spolok slovenských spisovateľov (SSS – asi 300 členov), ktorý mal vlani 100 rokov (napísal som o tom na https://blog.postoj.sk/135942/sto-rokov-spolku-slovenskych-spisovatelov) a Asociáciu slovenských spisovateľov, ktorá sa rozdelila na päť organizácií a od r. 2024 pozastavila činnosť a sa zmenila. 

V súčasnosti sa spisovatelia v SSS málo stretávajú, ani nemajú kde, ich budovu predali a peniaze sa potratili. SSS reprezentuje Predstavenstvo. Od r. 1997 som členom SSS, aj člen Predstavenstva. Mali by sme sa pravidelne stretať, posledné stretnutie bolo v decembri 2023 v Budmericiach. Ak sa aj stanovil termín, pozvánku sme dostali pár dni predtým a nikdy sme neboli uznášania schopní, čo viacerí pokladajú za úmysel. Korešpondencia a zvady medzi predsedom, Predstavenstvom a Literárnym týždenníkom nie je verejnosti známa.

Kaštieľ Budmerice, ktoré boli dlho miestom štipendijných pobytov, už dávno spisovateľom nepatrí. Juraj Šebo napísal o jeho histórii, osobnostiach a spomienkach peknú knihu Budmerice (MarenčinPT 2013, 293 s.) Je trápne, že rovnako dopadli aj hudobníci s kaštieľom v Dolnej Krupej a aj maliari.

Slovenský spisovateľ píše knihu rok-dva. Potom rok hľadá vydavateľa, sponzora pre tlač, naháňa distribúciu a potom zistí, že jeho knihu nedali ani na pulty, ktoré sa prehýbajú západnými knihami o „modernej“ spoločnosti, s tvrdými farebnými obalmi. O honorároch naši autori netušia.

PS: Asi 15 spisovateľov a umelcov sa vyše 20 rokov stretáva mesačne raz v Pi-klube, vo Vinosadoch pri vínku a slaninke. Je o tom napr. aj blog na https://blog.postoj.sk/56062/karantena-pi-klubu-vyhovuje. Posledné stretnutie bolo 1.októbra 2024.

Taliansko je najkrajšou krajinou sveta

11.08.2026

Nedávno som našiel zápisky z mojich 93 návštev vyše stovky talianskych miest. Krátko si spomeniem na niektoré z nich, ktoré odporúčam navštíviť. Assisi je mesto svätého Františka. Žil pred 800 rokmi ale je patrónom mnohých záležitostí. Zeffirelli o ňom natočil Brat slnko, sestra mesiac. Blonďavú svätú Kláru som si dobre zapamätal. Bari je známe svätým [...]

Sovietska a ruská zabudnutá literárna elita

09.08.2026

Ak niekto dobre píše, treba ho pripomenúť. Nezáleží na jeho národnosti, náboženstve, pohlaví,… Pred pár rokmi ma pozvala Ľuba Šajdová do Slovenského rozhlasu na hodinovú debatu o sovietskych, najmä ruských autoroch. Dnes je to tabu, ani v archíve to nie je. V abecednom poradí si na niektorých autorov spomeniem. Prečítal som od nich asi 50 kníh, páčili sa mi [...]

Sneh padal aj v Ríme

05.08.2026

Hoci ho tam takmer nepoznajú. Zriedkavé sneženie bolo 10.2.1956, 9.2.1965, 11.2.1986 a 29.12.1996. Počas rokov 2000-2005 tu padal dvakrát, aj 23.1.2005. Rím bol nadšený, v doprave bol chaos, zázrak sa udržal iba chvíľu. Horúce ráno v Ríme 5. augusta 356 však bolo iné, pretože najvyšší rímsky pahorok Eskvilín sa zabelel. Pápež Liberius mal sen, v ktorom mu podľa tradície [...]

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 225
Celková čítanosť: 365797x
Priemerná čítanosť článkov: 1626x

Autor blogu

Kategórie