Planéta 3723 sa volá Voznesenskij

Spomeniem si na Sovietsky zväz, ktorý som ako matematik často navštevoval. Vládla tam totalita – „vedúca úloha komunistickej strany“ ale dobré domáce a zahraničné knihy sa vydávali v miliónoch nákladoch, vstup na koncerty klasickej hudby boli lacné a v galériách ukazovali výkvet svetového maliarského umenia.

Padla mi do rúk útla knižka sovietskeho básnika a textára Andreja Adrejeviča Voznesenského (AV, 1933-2010) z tohto obdobia. Jej titul je O alebo 0 (autor sa priznáva, že to bolo meno jeho priateľky). Knihu, formát 15×15 cm (240 strán), vydal pražský Odeon v r. 1986 s úvodom Vladimíra Novotného ako svoju 4522. publikáciu v Redakcii krásnej literatúry v náklade 3000 výtlačkov (bejvávalo!). Zamyslím sa iba nad jej 53 str. kapitolou: „Je mi čtrnást let…“.   

Poézia AV napĺňala štadióny a sály, v divadle na Taganke mala 600 repríz. Jeho texty používal aj V. Vysockij. AV bol aj autor textu piesne, ktorú spievala Alla Pugačovová (1984) „Million alych roz“.  

Autor v knihe píše aj o práci spisovateľa, o mnohých, dnes už zabudnutých ruských spisovateľoch a básnikoch. Hlavnú pozornosť venuje priateľstvu s Borisom Pasternakom (nevedel som, že jeho otec bol ruským impresionistom). Pasternak miloval Lermontova, na obrazoch mal rád havranov, často sa zaoberal náboženskými témami. Keď tento nositeľ Nobelovej ceny zomrel, na jeho pohrebe truhlu niesli ľudia na pleciach. Je zaujímavé, že v systéme, ktorý vtedy hlásal ateizmus, bola Treťjakovská galéria a Ermitáž plná náboženských obrazov.

AV spomína mnohých spisovateľov a básnikov: D.N. Žuravlev, G.G. Nejgauz, „antická“ Anna Achmatova, Osip Mandelštam, Ruben Simonov, Nazim Hikmet,  A.A. Fet,  Iraklij Andronikov, N. Dorljakova, K. Fedin,  M. Cvetajeva,  V.A. Chlebnikov, V.V. Majakovskij, D.D. Burljuk, A.A. Blok, A. Kručonij, A. Belyj a mnohých iných. Stretali sa všelikde, často aj u Pasternaka v Peredelkine. Čítali si nové diela, hovorili o histórii, stačilo tému a diskusia sa rozbehla…

AV spomína s nostalgiou na staroarbatské uličky, na Zamoskvorečie, Sčipkovú ulicu…,  aj na to, že v Puškinovom múzeu v Moskve bola výstava obrazov z Dražďanskej galérii. Pred Sixtínskou madonou stáli v rade nekonečné zástupy, nikdy predtým Madonu nevidelo toľko ľudí. Moskva v čase tvrdého ateizmu bola ohromená. Vystavovali tu aj iných majstrov: Rembrandta, Vrubela, Matissa, Picassa, Nesterova, Cranacha, Vermeera, Michelangela, Daliho, Bruegela…   

Ako je dnes so spisovateľmi u nás? Po r.1989 sa oddelili od Čechov a rozštiepili sa na Spolok slovenských spisovateľov (SSS – asi 300 členov), ktorý mal vlani 100 rokov (napísal som o tom na https://blog.postoj.sk/135942/sto-rokov-spolku-slovenskych-spisovatelov) a Asociáciu slovenských spisovateľov, ktorá sa rozdelila na päť organizácií a od r. 2024 pozastavila činnosť a sa zmenila. 

V súčasnosti sa spisovatelia v SSS málo stretávajú, ani nemajú kde, ich budovu predali a peniaze sa potratili. SSS reprezentuje Predstavenstvo. Od r. 1997 som členom SSS, aj člen Predstavenstva. Mali by sme sa pravidelne stretať, posledné stretnutie bolo v decembri 2023 v Budmericiach. Ak sa aj stanovil termín, pozvánku sme dostali pár dni predtým a nikdy sme neboli uznášania schopní, čo viacerí pokladajú za úmysel. Korešpondencia a zvady medzi predsedom, Predstavenstvom a Literárnym týždenníkom nie je verejnosti známa.

Kaštieľ Budmerice, ktoré boli dlho miestom štipendijných pobytov, už dávno spisovateľom nepatrí. Juraj Šebo napísal o jeho histórii, osobnostiach a spomienkach peknú knihu Budmerice (MarenčinPT 2013, 293 s.) Je trápne, že rovnako dopadli aj hudobníci s kaštieľom v Dolnej Krupej a aj maliari.

Slovenský spisovateľ píše knihu rok-dva. Potom rok hľadá vydavateľa, sponzora pre tlač, naháňa distribúciu a potom zistí, že jeho knihu nedali ani na pulty, ktoré sa prehýbajú západnými knihami o „modernej“ spoločnosti, s tvrdými farebnými obalmi. O honorároch naši autori netušia.

PS: Asi 15 spisovateľov a umelcov sa vyše 20 rokov stretáva mesačne raz v Pi-klube, vo Vinosadoch pri vínku a slaninke. Je o tom napr. aj blog na https://blog.postoj.sk/56062/karantena-pi-klubu-vyhovuje. Posledné stretnutie bolo 1.októbra 2024.

Daja Weingreen a jej najmilšie básne

24.05.2026

Sme dlhodobí priatelia na facebooku, ale až včera sme sa stretli. Daja ma pozvala na besedu do Panta Rei. Najprv som si myslel, že jej ide o Františka, potom o Jozefa II., ale išlo o mňa… Som ADHD, tak som rád prišiel. Dostal som neraz slovo a teda som rozprával… Začal som s tým že v našej rodine má temer každý 4 deti. Ak to takto pôjde [...]

Svetová premiéra bola včera v Bratislave

18.05.2026

Som veľmi rád, že som bol na svetovej premiéra diela Marián Kittnera na slová Pavla Orságha Hviezdoslava: Žalmy a hymny. Bolo to krásne a pôsobivé hudobné pripomenutie básní Hviezdoslava, ktoré zhudobnil M. Kittner, skladateľ, dirigent a manažér hudobného života na Slovensku. Prvá premiéra bola v Dome sv. Martina, druhá v Kostole narodenia Panny Márie na Dlhých [...]

M.L. Rostropovič hral v r. 1989 pri páde berlínského múru

15.05.2026

Violončelový koncert h mol, op. 104, Antonína Dvořáka obsahuje pre sólistu ťažké časti. Sú v ňom americké motívy, napísaný bol počas pobytu v USA. Vypočujte si ho na https://www.youtube.com/watch?v=hnXItBOgZ6s&list=RDhnXItBOgZ6s&start_radio=1&t=114s Táto hudba vo mne vždy vyvolá asociácie… Niekoľkokrát som majstra zažil v Prahe aj [...]

Irán, Hormuzský prieliv

ONLINE: Mier v nedohľadne. USA zaútočili na iránske lode a odpaľovacie rampy v Hormuzskom prielive

26.05.2026 06:20

Trump sa na podpis dohody neponáhľa a žiada mimoriadne výhodné podmienky. Iránski vyjednávači takisto tlmia očakávania a odkazujú, že finálna dohoda sa tak skoro nepodpíše.

chmelár

Vstupenka do vojny a orol s očami vzadu: Eduard Chmelár o nápadoch západných elít a historických traumách Strednej Európy

26.05.2026 06:00

Diskusia sa dotkla aj historicky citlivej témy Benešových dekrétov.

Tsahkna, Estónsko

Estónsky minister zahraničia exkluzívne pre Pravdu: Putina môže invázia na Ukrajinu stáť aj život

26.05.2026 06:00

„Uzavretie vzdušného priestoru sa netýkalo len premiéra Roberta Fica,“ povedal pre Pravdu v rozhovore estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

korona, virus, pandemia, pacient, covid oddelenie, Poprad, nemocnica, sestra, lekar

Dlh rastie o milión denne. Nemocniciam štát toleruje to, čo by iných zamestnávateľov mohlo dostať pred súd

26.05.2026 06:00

Dlhy štátnych nemocníc sú astronomické. Ak by ich zaplatili, peniaze by stačili na vyplatenie 13. dôchodkov.

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 210
Celková čítanosť: 333156x
Priemerná čítanosť článkov: 1586x

Autor blogu

Kategórie