Jozef Mikloško

Často chodím okolo hrobu františkána Jozefa Emanuela Cubínka. Vždy je vyzdobený, večer svieti ma ňom svieca. 4.1.1966 tu, vo Svätom Jure, pochovali 52 ročného kňaza, ktorého 31.12.1965 vrah dvoma výstrelmi z pištole odzadu zastrelil. Tento básnik, publicista a prekladateľ mal predtuchu svojej smrti, vyplývala zo sledovania a záujmu ŠTB o jeho činnosť. […]

Dnes tohto posledného básnika ruskej dediny už mnohí nepoznajú. Iba Ľubo Feldek ho občas pripomína. Bol citlivého a láskavého srdca, dedinský chalan, bohém a chuligán, ktorý miloval ľudí, prírodu, zvieratá, rodný kraj Objavil sa ako kométa. Mal mimoriadnu schopnosť pár slovami navodiť atmosféru. V Zlatej ruži Konštantína Paustovského je tento jeho úryvok: […]

Konečne, po viac týždňoch sa dnes objavilo slnko. Očistil som zeleninu do slávnostnej polievky a neviem prečo, napadlo mi meno málo spomínaného génia – Teilharda de Chardina. Jeho myšlienky vyvolávali prekvapenia, v cirkvi aj negatívne, ktoré viedli k jeho odstaveniu a zákazom. Nezbavil sa ich až do svojej náhlej smrti na veľkonočnú nedeľu […]

Prežil som už osemdesiatšesť Vianoc, ktoré sa zliali do slov: Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa! Keď sa dnes deň schýli, krajinu osvetlia svetielka lásky. Z nekonečnosti vesmíru, v ktorom má každá hviezda svoje miesto, dorazí k nám tajomné žiarenie a prinesie pokoj ľuďom dobrej vôle. Už sa zjavila prvá hviezda, o chvíľu sa obloha zaplní […]

Včera som na internete náhodou zachytil jej pekné básne. Napíšem, čo o nej mám v svojej novej knihe. Ako 30-ročná, v r. 1922 emigrovala z Ruska do Berlína. Štyri roky žila aj v Prahe, neskôr v Paríži. Tam napísala: „Z vlasti, kde moje verše ktosi potreboval ako chlieb, som prišla do sveta, kde verše nepotrebuje nikto, hoci som im zasvätila celý život.“ Prečítal som […]

Narodil sa blízko Ondreja, 14.12.1909, tak mu dali v Michaľanoch nad Torysou toto meno. Mal dvanásť súrodencov, prežili len štyria. On bol jediný „študovaný“. V roku 1990, mi kádrové oddelenie Ústavu technickej kybernetiky SAV vrátilo môj hrubý „kádrový“ fascikel. Bolo tam všeličo aj o otcovi. Som vďačný udavačovi, ktorý to za totality písal a zaslal na […]

Dnes je Lucie. Aj moja najstaršia vnučka má meniny. Má päť detí, keď sme boli spolu na Capri, stratila sa a našli sme ju iba pri vile Jovis cisára Tibéria nad hlbokou priepasťou. Lulinka nech Ťa a vás všetkých Boh požehnáva a svätá Lucia ochraňuje. Bola mučeníčkou pre vieru v 4. storočí. Na recepcii švédskej ambasády v Prahe, na Luciu blondínky v bielom […]

Zasa sme prežili Deň ľudských práv (ĽP) a spomienku na 77. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. Veľa rečí o tom v našich médiách však tohoto roku nebolo. Po vojne si ľudstvo uvedomilo, že treba právne stanoviť zásady života v mieri. Za totality, 10.decembra disidenti stáli pod sochou A. Puškina v Moskve a s rukou na prsiach protestovali proti […]

Dnes sme počuli, ako sa pred dvetisíc rokmi dievča Mária dozvedela, že bude matkou. Žila skromne v ústraní a pripravovala sa na neznámu úlohu. Počas Ježišovho života a aj po ňom zostala temer nepovšimnutá. Vytrvalo sledovala svoje poslanie a splnila ho. Uverila a nepochybovala, prijala aj to, čomu nerozumela. Sú jej zasvätené mnohé kostoly, skladatelia o nej skomponovali […]

5.12.2025 Lukáš Perný výborne pripravil v Dome Matice slovenskej v Bratislave besedu k výročiam dvoch literátov, ktorí sa venovali najmä dejinám slovenskej literatúry: A. Matuškovi a S. Šmatlákovi. Reč bola o ich živote a diele, ale debatovalo sa tam v nasledovnom poradí aj o veľa iných slovenských literátoch: Anton Ťažký, Ladislav Novomeský, […]