Jozef Mikloško

Pred 2025 rokmi žili v dnešnom Iráne, traja vedci, ktorí študovali  aj astronomické spisy. Nemali ďalekohľady, mobily a počítače, ani wifinu a internet. Okolie ich považovalo za čudákov, manželky im vyčítali, že doma nepomáhajú. Napriek tomu sa vášnivo venovali svojím záľubám.

V starých spisoch sa dočítali, že ak sa objaví na oblohe veľká hviezda, bude to hviezda novonarodeného židovského kráľa. Uverili tomu a očakávali ju. Keď sa objavila, všetko zanechali a odišli zo svojho kľudu do riskantného neznáma. Okolie ich  odsudzovalo, ale im to nevadilo.

Vydali sa na niekoľko sto kilometrovú cestu z dnešného Iránu do dnešného Izraela, aby sa poklonili neznámemu kráľovi. Očakávali, že tam budú veľkolepé oslavy, ale v Betleheme našli iba chudobné uzimené nemluvňa menom Ježiš. Aj keď mali svojich bohov, pochopili znamenie časov a uverili, že toto bezbranné dieťa je kráľom aj Peržanov. Padli pred ním na kolemá, poklonili sa mu a štedro ho obdarovali (Mt,2,1-12). Keby poslúchli výzvu Herodesa, aby sa po tejto návšteve k nemu vrátili, všetko sa mohlo vyvíjať inak.

Títo tajomní muži sú symbolom vedy, viery, vytrvalosti a pokory. Štúdium, vytrvalosť, viera a obetavosť – to sú aj dnes základné vlastnosti skutočných vedcov.

V rakve katedrále Kolína sú podľa tradície uložené ich ostatky. Nad ňou je nezvyklý obraz – traja králi stoja okolo dieťaťa. Prvý je mladý, druhý v strednom veku, tretí starec. Tri generácie si vzájomne nekonkurujú a neprekážajú, zjednocuje ich viera v nového Kráľa, ktorý sa tu prvýkrát predstavil aj „pohanom“. Tým ukázal, že patrí všetkým ľuďom.

Narodil sa zo židovskej matky, po pastieroch sa mu prví poklonili Peržania, neskôr bol plný radosti z viery rímskeho vojaka a sýrskej ženy, priateľsky prijal Grékov, čo ho hľadali, láskavo hovoril s hriešnou Samaritánkou a nechal si pomôcť niesť kríž od Afričana. Mal a má rád všetky národnosti, aj pri výbere svojich nasledovníkov konal podľa toho.