Najkrajším je Kalvária. Mená našich kamarátov sa často menili, ťažko ich abecedne zoradiť: Caco, Dede a Fuxo, Šuďo a Saki, Ďufik, Pupuš, Džipa, Vaco, Lacinko Kompótik, Pišta, Laky a Tibor, Rudo Guba, Edo Mušák, Duďo a Ivan Kačír, Jano, Milan, Igor a Marián Furka, Ivan a Vlado Kubiňan, Lajo a Tomáš, Vaco a Bôbik Ujlacký… Najlepší útočník bol Vaco. Džipa […]

Dnes je tretie výročie jeho smrti. Poznal som ho zblízka ako skromného a múdreho človeka, zaujímajúceho sa o radosti a starosti ľudí. Jeho názory boli ľudské, nehovoril frázy, priznával, že mnohé veci zostanú tajomstvom. Ako Benedikta XV. som ho vídal iba z diaľky. Susedia z bytovky na Piazza della Citta Leonina 1 tvrdili, že z bytu na 4. posch. počuť klavír s dielami […]

Často chodím okolo hrobu františkána Jozefa Emanuela Cubínka. Vždy je vyzdobený, večer svieti ma ňom svieca. 4.1.1966 tu, vo Svätom Jure, pochovali 52 ročného kňaza, ktorého 31.12.1965 vrah dvoma výstrelmi z pištole odzadu zastrelil. Tento básnik, publicista a prekladateľ mal predtuchu svojej smrti, vyplývala zo sledovania a záujmu ŠTB o jeho činnosť. […]

Dnes tohto posledného básnika ruskej dediny už mnohí nepoznajú. Iba Ľubo Feldek ho občas pripomína. Bol citlivého a láskavého srdca, dedinský chalan, bohém a chuligán, ktorý miloval ľudí, prírodu, zvieratá, rodný kraj Objavil sa ako kométa. Mal mimoriadnu schopnosť pár slovami navodiť atmosféru. V Zlatej ruži Konštantína Paustovského je tento jeho úryvok: […]

Konečne, po viac týždňoch sa dnes objavilo slnko. Očistil som zeleninu do slávnostnej polievky a neviem prečo, napadlo mi meno málo spomínaného génia – Teilharda de Chardina. Jeho myšlienky vyvolávali prekvapenia, v cirkvi aj negatívne, ktoré viedli k jeho odstaveniu a zákazom. Nezbavil sa ich až do svojej náhlej smrti na veľkonočnú nedeľu […]

Prežil som už osemdesiatšesť Vianoc, ktoré sa zliali do slov: Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa! Keď sa dnes deň schýli, krajinu osvetlia svetielka lásky. Z nekonečnosti vesmíru, v ktorom má každá hviezda svoje miesto, dorazí k nám tajomné žiarenie a prinesie pokoj ľuďom dobrej vôle. Už sa zjavila prvá hviezda, o chvíľu sa obloha zaplní […]

Včera som na internete náhodou zachytil jej pekné básne. Napíšem, čo o nej mám v svojej novej knihe. Ako 30-ročná, v r. 1922 emigrovala z Ruska do Berlína. Štyri roky žila aj v Prahe, neskôr v Paríži. Tam napísala: „Z vlasti, kde moje verše ktosi potreboval ako chlieb, som prišla do sveta, kde verše nepotrebuje nikto, hoci som im zasvätila celý život.“ Prečítal som […]

Narodil sa blízko Ondreja, 14.12.1909, tak mu dali v Michaľanoch nad Torysou toto meno. Mal dvanásť súrodencov, prežili len štyria. On bol jediný „študovaný“. V roku 1990, mi kádrové oddelenie Ústavu technickej kybernetiky SAV vrátilo môj hrubý „kádrový“ fascikel. Bolo tam všeličo aj o otcovi. Som vďačný udavačovi, ktorý to za totality písal a zaslal na […]

Dnes je Lucie. Aj moja najstaršia vnučka má meniny. Má päť detí, keď sme boli spolu na Capri, stratila sa a našli sme ju iba pri vile Jovis cisára Tibéria nad hlbokou priepasťou. Lulinka nech Ťa a vás všetkých Boh požehnáva a svätá Lucia ochraňuje. Bola mučeníčkou pre vieru v 4. storočí. Na recepcii švédskej ambasády v Prahe, na Luciu blondínky v bielom […]

Zasa sme prežili Deň ľudských práv (ĽP) a spomienku na 77. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. Veľa rečí o tom v našich médiách však tohoto roku nebolo. Po vojne si ľudstvo uvedomilo, že treba právne stanoviť zásady života v mieri. Za totality, 10.decembra disidenti stáli pod sochou A. Puškina v Moskve a s rukou na prsiach protestovali proti […]