Jozef Mikloško

So športom som vyrastal, budem ho mať vždy rád. Na staré kolená som verný najmä futbalu, atletike a pingpongu. 29.augusta budeme mať v Nitre 23. Kalvárske olympijské hry pre štyri generácie. Príde stovka pretekárov, tradičné disciplíny prezradím na konci. Bude aj guláš… 

V poslednej dobe mi mnohé v „športe“ ide na nervy. Nejde o šport, ale o prachy, publicitu, reklamu, titulky, senzácie a risk, často aj života. Je to biznis, nie šport.

Prestupy futbalistov, kupovanie hráčov za milióny, tetovačky a frizúry – cirkus a nie šport. Za atletiku sme ako odmenu dostávali tresku, kofolu a dva rožky. 760 dní vojny som prežil u kanonierov v Lipníku na Bečvou. Mala tam byť aj atletika, ale bola kubánska kríza, stráže a mimoriadne udalosti….

Vo vláde ČSFR som mal na starosti desať federálnych komisií, aj proti dopingu. Radšej tú tému nechám tak… Keď vidím dnes tie atlétky, vpredu nič, vzadu nič, alebo svaláčov v úzkych trenírkach, nedá sa na to dívať. Vraj oficiálne zakázali fotografovať detailné fotky z pretekov? 

Mal som dnes na návšteve vnukov. Chceli pozerať 36. Veľkú cenu Holandska. Trochu som to pozeral, ale nepochopil som, o čo sa jedná. Reklamy, prachy, elektronika, superdrahé autá, mnoho divákov, ceny vstupeniek, na ktoré sa u nás zarába mesiac. Hazard zo životom, havária štvornásobného majstra sveta, po červenej zástave opakovanie štartu, 72 kol, vydržal som tri… 

Idem sa teda pripraviť sa na 23. KOH. Hlavný je futbal Kalvária – Stračia cesta. Potom bude kráľ strelcov na bránku a basketbalový kôš, guľky na dorgy, šipky, streľba šlajdrom a ešte všeličo. Začíname o 10,30, aj keby prišla super cela a nad Tatrou sa blýskalo.