V Jubilejnom roku 2000, 15.augusta, na sviatok Nanebovzatia Božej Matky, vodič auta na dvojprúdovke v meste v rýchlosti 109-120 km/h preletel stredovým zvýšeným pásom a narazil do protiidúceho auta s piatimi cestujúcimi. Polročné dieťa na mieste zomrelo, nevinný vodič utrpel ťažké zranenia, spolucestujúci boli doráňaní.
Mŕtve deti – nejestvuje väčší žiaľ. Boh ho stvoril pre veľké veci, nie pre rakvu, zahrabanú do zeme. Jeho mamu najprv prekvapila správa, že sa narodí. Keď ju pochopila, každý deň ho viac očakávala a keď si ho zamilovala, všetko bolo inak. Vtáčik priskoro odletel z hniezda a už sa nevráti.
13.2.2000 sa Michal narodil. Mesiac sa skrýval za oblaky, z ktorých ševelil dážď, zem bola bohatšia o jedno dieťa. 15.augusta, sa stala nepochopiteľná udalosť, ktorá navždy ovplyvnila naše životy. Tesne pred odchodom auta som dal na predné sedadlo, kde som mal sedieť, kočík. Auto s rodinou sa pohlo, po 11 kilometroch a 11 minútach sa to stalo: „Miško haváriu neprežil, ostatní ležia v nemocnici.“
Reči zanikli v hluku sirén a rezaní karosérie. Zajatému šoférovi obviazali ruku, kamera odhalila nohami tesne vyplnené miesto. Keby nohy zostali inde, viac ho neponesú.
Pravý prúd Račianskej bol uzavretý, auto v ňom stálo rozbité a zakrvavené. Bol zázrak, že niekto prežil. Dieťa zomrelo, boj sa prehral, svetielko zhaslo, nastala tma.
Na stretnutie s Miškom si dobre pamätám. Ležal v studenej miestnosti v dupačkách so zajačikom. Vraj v očiach detí možno zbadať odblesk strateného raja, v Miškových som ho nevidel. Vraj v očiach umierajúcich detí vidno plamene, ako keď oheň dohorieva a nieto čím priložiť. V Miškových pootvorených očkách bolo iba tajomstvo a hrôza smrti.
Netušili sme, že šanca byť s tebou sa kráti. Keď si sa na nás díval, vždy si mal dobrú náladu. Život aj potom bežal, Miško ležal pod stromami Slávičieho údolia, pod krížom s rokom 2000. Bol si veľkým darom na krátky čas. Iba málo sme sa ti odvďačili za tvoje úsmevy.
„Bože, ak existuje nebo a Miško je v ňom, dovoľ mi presvedčiť sa o tom tak, že nám Miško pošle brata.“ V októbri sa sen stal realitou. Malého som od začiatku vložila pod Miškovu ochranu. Lekár potvrdil, že to bude chlapec. 28.6.2002 sa dieťa váhavo pýtalo na svet. Keď som začula plač a uvidela ho, tisli sa mi slzy dojatia a vďaky. Zdalo sa mi, že toto vytúžené piate dieťa, Andrej, sa podobá na Miška. (Miškov prípad je opísaný v knihe: Ktorého si, Mária, do neba vzala, DACO, 2006).
Celá debata | RSS tejto debaty