V Nitre na Kalvárii žili chlapci z Kalvárskej ulice, ktorí prežili krásnu mladosť. Bolo nás okolo 40, boli sme futbalisti, atléti, pingpongisti, tenisti, indiáni, rybári, miništranti, guľkári,.. Boli sme kmeňom Apačov, ktorému velil Caco, podnáčelník bol Šuďo a vyzvedač Dede. Proti ním bojovali Komančovia na čele s Pištom Taričom, ktorí zo všetkých strán napádali naše územie – Šuďovu záhradu. Dávne priateľstvá Kalvárčanov pokračujú aj v ďalších generáciách, každoročnými Kalvárskymi olympiádami. 23-tia bude 29. augusta 2026 na Kalvárii.
V r. 1994 som o našej mladosti vydal veselú knihu: Prísne tajné – ako sme boli malí (P/P/B Bratislava Svornosť). Ďalšie jej vydania boli v r. 1995 a 2010. Kniha stála 32 Kčs, predalo sa z nej vyše 12.500 kusov.
Táto kniha má názov Chlapci z Kalvárskej ulice. Nie je to originálne, ale výstižné. Pred 77 rokmi som, okrem knižiek o Winnetuovi, rád čítal aj knihu Ferenca Molnára: Chlapci z Pavlovskej ulice. Vydali ju v r. 1965 Mladé letá (190 s.) v náklade 10.tisíc kusov, kus za 14,50 Kčs. Z maďarského originálu (1906) s ilustráciami K. Reicha, ju preložila M. Lesná.
Chlapci z Pavlovskej ulice bola „vojensky“ organizovaná skupina, ktorých kráľovstvo bolo na „Parcele“. Zo siah dreva tam boli vytvorené cestičky, na ktorých sa odohrávali boje. Generálom bol Boka, ďalšie hodnosti mali Csonakos, Csele, Gereb, aj malý Nemecsek, ktorý bol jedným z hlavných hrdinov. Parcelu strážil „Slovák“, ktorý nadržal Bokovi. Šéfom ich nepriateľom „Červenokošeliarom“, bol Fero Acs, ďalší boli Pásztorovci, Szebenics… Ich tábor „dobil“ Nemecsek, ale viac z tohoto štátneho tajomstva už nemôžem prezradiť.
Mottom aj tejto mojej knihy je výrok Ivana Bunina z knihy Arsenievov život, za ktorú dostal v r. 1933 Nobelovu cenu za literatúru: Veci a činy, ak nie sú napísané, zahalí tma a padnú do hrobu zabudnutia, avšak napísané, akoby znovu ožili…
(úvod k novej knihe Chlapci z Kalvárskej ulice s 80 fotografiami)
Celá debata | RSS tejto debaty