Jozef Mikloško

Ak niekto dobre píše, treba ho pripomenúť. Nezáleží na jeho národnosti, náboženstve, pohlaví,… Pred pár rokmi ma pozvala Ľuba Šajdová do Slovenského rozhlasu na hodinovú debatu o sovietskych, najmä ruských autoroch. Dnes je to tabu, ani v archíve to nie je. V abecednom poradí si na niektorých autorov spomeniem. Prečítal som od nich asi 50 kníh, páčili sa mi najmä tí, ktorí v ťažkom období „socializmu“ dokázali písať pravdivo.

Džingis Ajtmatov sa zapísal najmä Popraviskom. Jeho experiment provokoval, Piláta aj Krista aj za socializmu chválili a kritizovali.

Viktor Astafjev napísal Stromy rastú pre všetkých. Nezabudnime, že mu babuška vymodlila návrat z krutej vojny.

Vasil Belov už svoju Katerinu nedokázal zachrániť. Ako sa neskôr darilo jej devätorom deťom, sme sa už nedozvedeli.

Michail Bulgakov napísal toho veľa. Jeho Majster a Margaréta s tajomným Wohlandom  doteraz buntoší čitateľov vo svete.

Ivan Bunin dostal Nobelovu cenu v r. 1933. Písal o láske, smrti a živote, o dedine…     Blúdieval po Champs elese, tam oddychuje navždy.

Nodar Dumbadze skúmal Zákonu večnosti. V tbiliskom parku má bustu. Osud pracovitých a obetavých ľudí – infarkt, skrížil aj jeho cestu.

Ilja Erenburg napísal aj trilógiu Ľudia, roky život. Všeličo mu vyčítali ale písať vedel. Vďaka nemu som sa nestratil v latinskej štvrti ani v bruchu Paríža. Navštívil aj Budmerice.

Maxim Gorkij bol geniálny samouk, veľmajster pera. Žil stred búrlivých liet, jeho Detstvo sa bez sĺz nedá čítať. Hladné vtáča krajšie spieva ako sýte. Dlho žil v Taliansku, aj na Capri.

S Gusikom Chandermurjanom ma osud spojil v Cachkadzore. Lístie padalo na Dom spisovateľov, čítal mi poviedky o láske, už sa brieždilo.  Z hmly sa dvíhal Ararat, opsidiány sa váľali po zemi a on spomínal na čas, keď bol „zamestiteľ pastucha“.

Sergej Jesenin, výborný básnik, žil príliš krátko. Svoj posledný škandál urobil v Astórii. Dokázal spočítať aj slzy sučky, ktorej utopili všetky šteňatá.

Voloďa Majakovskij napísal 44 kníh a nakreslil 1100 plagátov. Na konci povedal, že jeho loď  stroskotala o život. V Moskve som navštívil jeho námestie aj hrob.

Bulat Okudžava básnil, spieval, hral a prosil: „Gospodi ja veruju v mudrosť tvoju, dajže ty každemu čevo u nevo net.“

Boris Pasternak bol nobelista za Doktora Živaga, aj keď cenu nemohol prijať. Leží v Peredelkine pod troma sosnami. Sivé vĺča nad hrobom mamy zavíjalo a severák s dažďom strhal šat stromov.

Michail Prišvin bol zaľúbený do krás prírody. Nikto nedokázal tak pútavo a nádherne  opisovať ruskú prírodu.
Alexej Remizov je autorom Sestier v kríži. Bol majster jazyka, nik ho neprekonal. Odpočíva zabudnutý na ruskom cintoríne v Paríži.

Konstantin Paustovskij je mojim hlavným obľúbencom. Zlatú ružu poznám naspamä, nedá sa zabudnúť na vôňu sena, krik žeriavov, svit hviezd na hladine mora, nočný spev slávika. V nepokojnej mladosti na prahu neznámeho veku márne písal o čase veľkých očakávaní. Svoju vysnenú knihu o živote, akým mohol a mal byť, nenapísal.

Valentina Rasputina si spomínam za Ži a pamätaj a Posledné dni života. Tok riek sa neotočil a Bajkal nezostal čistý… Pamodaj zdravia všetkým, aj jeho Nasťonkám a starenkám.

Alexander Solženicyn  bol matematik, stratil 15 rokov na vojne, vo väzení a vyhnanstve. Jeho   Jeden deň Ivana Denisoviča šokoval Rusko. V r. 1970 dostal Nobelovú cenu. Keď v r. 1974 napísal Nežiť s lžou, zavreli ho a vyhostili do Nemecka. Po 20 rokoch sa vrátil sklamaný domov, ale ani tu nenašiel pochopenie.

Vladimir Vysockij márne dúfal, že keď sa ľudský život predlžil, snáď viac času zostane aj pre básnika. Veril, že bude mať o čom spievať pred Najvyšším, bude mať čím sa obhájiť.

Arťom Vesjolij napísal o revolúcii Búrku na Kubáňou. Ani on už nevedel, kto bol za všetko zodpovedný – červení, či bieli?

Alexandrovi Tvardovskému tiež večne svetlo blikoce. Prvé verše Jevtušenka vyšli v Sovietskom športe. Srdce Ivana Drynova nič nezlomilo, Šukšin Červenú Kalinu nedopsal, Gogoľ sa usmieval pod fúzy. Časy ponížených a urazených sa nikdy nikde neskončia…

A o koľkých nič nevieme? Taganka na nich nepamätá, Magadan ich nezažil a Rakovina nezabila. Odleteli neznámi do nekonečna.