Na mamu sa nedá zabudnúť

„Nech je navždy požehnané jej drahé meno. Vari tá, ktorej bezoká lebka a sivé kosti ležia teraz kdesi tam, …, vari je to ona, čo ma kedysi kolísala na rukách? (Ivan Bunin, nositeľ Nobelovej ceny v roku 1933).

Mama prežila intenzívny, ale krátky život v totalite. Jej talenty sa mohli málo prejaviť. Po rakovine prsníka v r.1951 mala 39 rokov, trápili ju choroby, operácie a prenasledovania eštebákov. Vyšetrovania a domové prehliadky jej tiež skrátili život. Po prvej operácii sa dožila, ako Ezechiáš, predpovedaných 15 rokov (2 Kr, 20, 1-6), aby vo Veľkom pôste, 27.3.1966 v svadobnú noc svojej dcéry zomrela na rakovinu pľúc.

Slobody sa nedožila, hoci o nej celý život snívala. Do smrti pracovala v náboženskom disente, jej najväčším snom bol pád komunizmu a náboženská sloboda. Z napätí prenasledovaní mávala „trasenie srdca“, poplachový balíček mala vždy pripravený. Hocikedy mohli zazvoniť, urobiť domovú prehliadku a zavrieť ju.

Bola rodená spisovateľka. Jej talent profesorky slovenčiny a francúzštiny, láska ku každému, najmä k tým, ktorí jej mali málo, sa za komunizmu nemohli naplniť. So štyrmi deťmi bola stále doma, v školstve ju nechceli, pre jej „nevedecký svetový názor“.  

Boli sme chudobná rodina, v ktorej nikdy nebolo peňazí, ale bola v nej radosť a blízkosť Božia. Bola vždy veselá a optimistická. Mala dar nadviazania priateľského kontaktu s každým, denne sa rozdávala v prospech druhých.

Svojim krátkym životom zasiala do sŕdc svojich detí semienka, ktoré ďalej klíčili v ich deťoch, vnukoch a mnohých pravnukoch.

Bola redaktorkou časopisov SVD – Svätá rodina a Hlas z domova a z misií. V roku 1948 napísala: „Keď moje deti vyrastú, azda už bude na svete trvalý mier. Bude dosť jedla a odevov. Ľudia budú mať veľké slnečné izby a záhrady s trávnikmi. Na svete bude panovať Kristus, ktorý každej mamičke povie: Daj mi dieťa, daj mi ľudskú dušu! Nijaký anjel mi nemôže dať taký dar, ako ty. Keď splníš moje želanie, obšťastníš samú seba, lebo nič na svete ti nevynahradí cenu detskej lásky.“

Mama Marta by práve malá 114 rokov…  

Nitrianski priatelia

31.07.2026

Rád sa v Nitre prechádzam po cintoríne. Na papieri mám v náhodnom poradí zapísaných priateľov, ktorí tam odpočívajú. Vrstovníkov z Kalvárie si nechám na inokedy (v zátvorke je rok odchodu do večných lovísk): Pavol Krajčovič 1953) bol pilót vetroňov, ktorému sa pri pokuse o obrátené salto na letisku v Partizánskom odtrhli krídla. Ferdinand Schindlér [...]

Rudko, Rudko, nie tak prudko!

27.07.2026

Dnes je 15 rokov od náhlej smrti biskupa Rudolfa Baláža. Mal iba 71 rokov, bol vzdelaný, nebojácny a impulzívny, rýchlo žil a rýchlo odišiel. Konštatujem, že takého biskupa som už potom nestretol. Narodil sa v Nevoľnom, tam je na vlastnú žiadosť pochovaný a má tam pamätnú izbu. ŠTB a KSS mu nedalo za totality pokoj, bol ich nepriateľskou osobou. [...]

Odtajnenie zoznamu kalvárskych trogárov

24.07.2026

Zoznam chalanov, ktorých sa hrávalo na našom dvore, je dlhý. Ich mená sa často menili, ťažko ich abecedne zoradiť: Caco, Dede a Fuxo, Šuďo a Saki, Cuminko, Ďufik, Pupuš, Džipa, Vaco, Lacinko Kompotik, Trebaťák, Rudo, Edo Mušák a König, Duďo a Ivan Kačír, Pišta Juhás a Tarič, Jano, Milan, Igor a Marián Furka, Ivan a Vlado Kubiňan, Lajo a Tomáš, Vaco a Bôbik [...]

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 221
Celková čítanosť: 360938x
Priemerná čítanosť článkov: 1633x

Autor blogu

Kategórie