Jozef Mikloško

Violončelový koncert h mol, op. 104, Antonína Dvořáka obsahuje pre sólistu ťažké časti. Sú v ňom americké motívy, napísaný bol počas pobytu v USA.

Vypočujte si ho na https://www.youtube.com/watch?v=hnXItBOgZ6s&list=RDhnXItBOgZ6s&start_radio=1&t=114s  

Táto hudba vo mne vždy vyvolá asociácie…  

Niekoľkokrát som majstra zažil v Prahe aj v Taliansku. Keď som mu po koncerte v Ríme 18.12.2001 v ruskej rezidencii Abamelek, odovzdal pravú slovenskú slivovicu, potešil sa, vedel o čo ide. Povedal mi: „Hrám, aby som hudbou ďakoval Bohu. V r. 1974 ma vyhnali z Ruska, zastal som sa Solženicyna. Keby Šostakovič a Prokofiev neboli toľko trpeli, možno by neboli vytvorili také dielo.“

Mstislav L. Rostropovič (*27. 3. 1927, †27. 4. 2007), bol asi najlepší violončelista 20. storočia. Za socializmu v ZSSR sa nebál miešať do politiky. Ako svetoznámy umelec sa v r. 1970 zastal otvoreným listom Alexandra .I. Solženicyna a po jeho prenasledovaní ho pozval žiť k sebe. Po vyhostení Solženicyna zo ZSSR – 13. 2. 1974, aj Rostropovič emigroval do USA.

V r. 1952 nahral v Prahe s Václavom Talichom Dvořákov violončelový koncert h mol. V deň okupácie ČSSR, 21. 8. 1968, hral tento koncert s Ruským štátnym orchestrom v Londýne. Pri ováciách zdvihol nad hlavu Dvořákovu partitúru.

Počas pádu berlínskeho múru v r. 1989 hral pri ňom J. S. Bacha.

V júli 1991 mal slávnostný koncert v Prahe, bolo to na oslavu odchodu posledného sovietskeho vojaka z ČSSR. Bol vtipný, vždy s úsmevom. Vyjadril sa, že „violončelo má najbližšie k ľudskému hlasu“.

Posledný krát som Dvořákov koncert naživo počul 9.1.2020 v Slovenskej filharmónii v Bratislave. Stretli sa tu: český autor, ruský interprét A. Žilin, americké motívy, slovenský orchester a čínsky dirigent Darrell Ang. Potvrdila sa globalizácia jazyka mieru – hudby.