Jozef Mikloško

Denne behám po dnešnom aerópagu – internete a vidím, že aj keď umelú inteligenciu (UI) mnohí používajú, veľmi sa k nej nehlásia. Napr. mnohé piesne sú na youtube.com pekné, aj keď je jasné, že je za tým spracovanie obrazu a reči pomocou UI. V poslednom čase ma hnevali najmä slovenské ľudovky, krásne samé o sebe, ale „spievali“ ich vygenerované slovenské ženy a muži. Vtedy netreba platiť nikomu tantiémy. Reálne spievané piesne sólistami a skupinami sa málo propagujú. Pretože výskumu a koordinovaniu úloh UI som  sa mnoho venoval, zamyslím sa starými očami nad súčasnou situáciou.

V podstate ide o malú podmnožinu UI, najmä o spracovanie a generovanie ľudskej reči,   obrazov a obrazcov, dialogové a expertne systémy, preklady z jednej reči do druhej a  generovanie „umeleckých“ diel – hudby, obrazov, prózy a poézie. Nič proti tomu, ale autori by to mali v svojom komentári vždy zdôrazniť.

Výskumu UI som sa do r. 1989 venoval na Ústave technickej kybernetiky SAV (ÚTK SAV). V čase, keď mal tento ústav 600 pracovníkov a riaditeľom bol akademik Ivan Plander,  zastupoval som zástupcu riaditeľa pre výskum. Bol som vedúci 50 matematikov, vtedy najväčšieho kolektívu v ČSSR. Publikoval som mnoho vedeckých článkov, aj pár monografií a zborníkov. Osem rokov som bol koordinátorom Štátneho výskumu, ktorý mal 10 čiastkových úloh UI v ČSSR. Päť rokov, do r. 1990, som bol vedúcim Medzinárodného bázového laboratória pre UI pri ÚTK SAV. Pracovalo v ňom vyše 200 vedcov z 12-tich socialistických krajín.  

Vede som venoval 27 rokov. K mojej orientácii ma inšpirovala kniha zakladateľa kybernetiky Norberta Wienera: Ja, matematik: „Rýchlosť, akou sa v posledných desaťročiach veda a ľudstvo vyvíja, nemá obdoby v dejinách. Človek stále viac ovláda prírodu, čo sa však môže prejavovať stále jeho väčšou závislosťou na prírode. Je už pokročilá doba a voľba medzi dobrom a zlom búcha na naše dvere“.  Wienerove myšlienky sa neskôr realizovali v počítačoch, bez ktorých by sa dnes život sveta rýchlo zastavil.

UI sa snaží nahradiť človeka, jeho „myslenie“ a konanie. Nemôže nahradiť činnosť mozgu, najmä jeho tvorivosť. Mozog má asi 14 miliárd neurónov, o ktorých málo vieme, ako pracujú.  Človeka pokladáme za inteligentného, keď dokáže dobre argumentovať a reagovať na otázky,  asociatívne myslí, rýchlo nájde dôležité informácie v svojej pamäti, abstraktne myslí, atď.

Rýchlosť mozgu, 14 miliárd zosieťovaných neurónov, umožňuje jeho vysoká paralelnosť spracovávania. Aj počítače sa o to snažia. Napr. zreťazené počítače, maticové procesory, multiprocesory, systémy riadené tokom dát, asociatívne počítače, špecializované systolické VLSI systémy, molekulárne počítače… V súčasnosti existujú počítače, ktoré obsahujú desiatky tisícov malých počítačov, ktoré paralelne riešia úlohy. ˇUlohy UI sú často paralelné, a ich riešenie si vyžaduje superpočítače. Medzi úlohy umelej UI patrí napr.:

1. Spracovanie údajov, syntéza a analýza, transformácia a prenosy (seizmické, družicové, medicínske, predpovede počasia, spracovanie akustických signálov a pod.)
2. Spracovanie a rozpoznávanie obrazov (družicové mapovanie, vyhľadávanie nerastov, medicínske aplikácie, najmä tomografia, monitorovanie požiarov, atď.)
3. Dialógové systémy (reprezentácia poznatkov, učenie, expertné a znalostné systémy,   diagnostické a vyhľadávacie systémy, atď.)
4. Systémy spracovania prirodzenej reči v akustickej forme (syntéza a analýza reči, rozpoznanie izolovaných slov a súvislej reči, preklad z jazyka do druhého, atď.)
5. Robotika (riadenie robotov, systémy „oko-ruka“, riadenie tovární bez ľudí, kozmický výskum, náhrada orgánov, drony, atď.)
6. „Tvorivé“ aplikácie (generovanie prózy a poézie, syntéza a analýza hudby, počítačová grafika, generovanie obrazov, filmové animácie, počítačové hry a pod.)

Ľudstvo prežíva v oblasti vedy a techniky stále rýchlejší rozvoj. A pri svojom rozvoji zabudne na morálku, nedopadne dobre. Z histórii sú príklady, keď po apokalypse zanikli civilizácie.

Dnes je v Európe najrýchlejším počítačom Jupiter v Nemecku, ktorý sa používa najmä pre úlohy UI a simulácie. Má rýchlosť trilión operácií za sekundu (jednotka s 12-timi nulami), akoby 10 miliónov notebookov pracovalo naaz. Jupiter stal 500 mil. Euro, pri jeho inštalácii kancelár Mertz prehnane povedal: „Chceme, aby sa Nemecko stalo národom UI.“

(Od r. 1970, keď som získal v matematike štipendium Alexandra von Humboldta a postupne som pracoval na Technickej univerzite v Mníchove celkovo dva roky. Som vďačný Nemcom za veľkorysú podporu vedcov z celého sveta, ktorých vtedy na nemeckých ústavoch bolo stále okolo 500.)

V apríli 2026 bol v USA najrýchlejší superpočítač Frontier, odvíja sa to najmä od ich vysokej úrovne technológie. O výsledkoch počítačov v Rusku a v Číne je málo informácií, aj keď ich výsledky v mnohých oblastiach sú grandiózne. Bez ohľadu na politickú orientáciu, štáty sveta by mali vo vede spolupracovať a spájať najtalentovanejších ľudí pre spoločné dobro.