Jozef Mikloško

Bol som v divadle študentov VŠMÚ: Maxim Gorkij – Meštiaci (hrajú ju skrátenú pod názvom Všade dobre, doma najlepšie). Je ťažkou a depresívnou hrou o živote v Rusku z r. 1901, v niečom však vystihuje aj našu súčasnosť. Neľahkú úlohu matky zložitej rodiny hrala moja vnučka Mária. Každý si v nej žil svojim divným a egoistickým životom. Dúfal v lepšiu budúcnosť ale sa o ňu nepričinil. Snáď šancu mal iba ich adoptívny syn Nil?

Ruský spisovateľ Alexej Maximovič Peškov – Maxim Gorkij (1868-1936) bol veľkým literárnym talentom, hoci nemal školy ani vzdelanie. Ako 12-ročný sa začal túlať po Rusku a živil sa rôznou prácou. Napriek tomu neskôr povedal: Človek, to znie hrdo!

Detstvo prakticky nemal. Prežil rozpad svojej rodiny, krutého deda, zlo a intrigy.

Ako 11 ročný osirel, potom sa stal osamelý tulák po Rusku. Pracoval v mnohých nádenníckych prácach, za nocľah a jedlo. Žil životom biednych, tulákov a darebákov.

V r. 1906-1913 bol na Capri. Taliansko mu prirástlo k srdcu, aj v r. 1922-32 žil v Sorrente. O týchto jeho pobytoch sa vie málo. Taliansko mu nemohlo neprirásť k srdcu, ako každému jeho vnímavému návštevníkovi.

V r. 1932 sa stal predsedom sovietskych spisovateľov. Zaslúžil sa o kopejkové vydávanie najlepších diel svetovej literatúry. Založil Inštitút pre výchovu mladých spisovateľov. Bol zakladateľom socialistického realizmu, ktorý vláda zneužívala v prospech komunistickej ideológie. Sám však nikdy nevstúpil do komunistickej strany.

V svojich knihách, ktorých bolo veľa, dokázal pár slovami navodiť situáciu. Páči sa mi najmä jeho autobiografická trilógia Detstvo – Mladosť – Moje univerzity. Opis narodenia dieťaťa tuláčke na brehu mora z Detstva, ma bude vždy dojímať.

Povedal odkaz pre dnešok: Ak tvoje dieťa nie je lepšie ako ty, márne si žil.

Bol päťkrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.

V mojom blogu v Sme z r. 2009 Spomienky na staré lásky, naivne píšem:

Veľký mág slova tiež žil stred búrlivých liet.

(Keď som spoznal jeho detstvo slzil som ako prváčik).

Je zázrakom, že v tme surového života

prekrásny kvet sa objavil,

žiariaca hviezda betlehemskej triedy.

Čo všetko skúsil? Kde všade pracoval!

Potom však začal a vytrval.

Hladné vtáča krajšie spieva, ako sýte.

Stará sa niekto o jeho nástupcov, ako on vtedy?

Majstri pera nikdy nemali

a snáď ani nesmú mať na ružiach ustlané.

Ale kto sa dnes mladých zastane?

Maxim Gorkij bol chorľavý, mal tuberkulózu. Zomrel nie za celkom jasných okolností. Pochovaný je pri kremelskom múre v Moskve.

Jeho dielo treba pripomínať, je stále aktuálne.