Málokedy sa mi podarí vypočúvať nejakú reč dlhšiu ako 20 minút. Nedávnu maestra Roberta Benigniho z vatikánskej záhrady za chrámom Svätého Petra som so záujmom sledoval vyše dve hodiny. Hovoril taliansky, energicky a rýchlo, ku koncu spomalil a znežnel. Téma a nadpis jeho reči bola zvláštna: Un uomo nel vento – Muž vo vetre. Bol ním rybár Peter. […]

Bol farárom sveta, patril všetkým. Jeho život nebola prechádzka ružovým sadom. Štátny súhlas k pastorácii nedostal za komunizmu, cirkevný ani po revolúcii. Prežil život hodný scenára holywoodskeho filmu. Ako 12 ročný sa rozhodol stať sa kňazom, saleziánom bol od r. 1946. Plný don boscovského vzťahu k mládeži chcel študovať teológiu v zahraničí. Po chytení na […]

Pred 2025 rokmi žili v dnešnom Iráne, traja vedci, ktorí študovali aj astronomické spisy. Nemali ďalekohľady, mobily a počítače, ani wifinu a internet. Okolie ich považovalo za čudákov, manželky im vyčítali, že doma nepomáhajú. Napriek tomu sa vášnivo venovali svojím záľubám. V starých spisoch sa dočítali, že ak sa objaví na oblohe veľká hviezda, bude to […]

Najkrajším je Kalvária. Mená našich kamarátov sa často menili, ťažko ich abecedne zoradiť: Caco, Dede a Fuxo, Šuďo a Saki, Ďufik, Pupuš, Džipa, Vaco, Lacinko Kompótik, Pišta, Laky a Tibor, Rudo Guba, Edo Mušák, Duďo a Ivan Kačír, Jano, Milan, Igor a Marián Furka, Ivan a Vlado Kubiňan, Lajo a Tomáš, Vaco a Bôbik Ujlacký… Najlepší útočník bol Vaco. Džipa […]

Dnes je tretie výročie jeho smrti. Poznal som ho zblízka ako skromného a múdreho človeka, zaujímajúceho sa o radosti a starosti ľudí. Jeho názory boli ľudské, nehovoril frázy, priznával, že mnohé veci zostanú tajomstvom. Ako Benedikta XV. som ho vídal iba z diaľky. Susedia z bytovky na Piazza della Citta Leonina 1 tvrdili, že z bytu na 4. posch. počuť klavír s dielami […]

Často chodím okolo hrobu františkána Jozefa Emanuela Cubínka. Vždy je vyzdobený, večer svieti ma ňom svieca. 4.1.1966 tu, vo Svätom Jure, pochovali 52 ročného kňaza, ktorého 31.12.1965 vrah dvoma výstrelmi z pištole odzadu zastrelil. Tento básnik, publicista a prekladateľ mal predtuchu svojej smrti, vyplývala zo sledovania a záujmu ŠTB o jeho činnosť. […]

Dnes tohto posledného básnika ruskej dediny už mnohí nepoznajú. Iba Ľubo Feldek ho občas pripomína. Bol citlivého a láskavého srdca, dedinský chalan, bohém a chuligán, ktorý miloval ľudí, prírodu, zvieratá, rodný kraj Objavil sa ako kométa. Mal mimoriadnu schopnosť pár slovami navodiť atmosféru. V Zlatej ruži Konštantína Paustovského je tento jeho úryvok: […]

Konečne, po viac týždňoch sa dnes objavilo slnko. Očistil som zeleninu do slávnostnej polievky a neviem prečo, napadlo mi meno málo spomínaného génia – Teilharda de Chardina. Jeho myšlienky vyvolávali prekvapenia, v cirkvi aj negatívne, ktoré viedli k jeho odstaveniu a zákazom. Nezbavil sa ich až do svojej náhlej smrti na veľkonočnú nedeľu […]

Prežil som už osemdesiatšesť Vianoc, ktoré sa zliali do slov: Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa! Keď sa dnes deň schýli, krajinu osvetlia svetielka lásky. Z nekonečnosti vesmíru, v ktorom má každá hviezda svoje miesto, dorazí k nám tajomné žiarenie a prinesie pokoj ľuďom dobrej vôle. Už sa zjavila prvá hviezda, o chvíľu sa obloha zaplní […]

Včera som na internete náhodou zachytil jej pekné básne. Napíšem, čo o nej mám v svojej novej knihe. Ako 30-ročná, v r. 1922 emigrovala z Ruska do Berlína. Štyri roky žila aj v Prahe, neskôr v Paríži. Tam napísala: „Z vlasti, kde moje verše ktosi potreboval ako chlieb, som prišla do sveta, kde verše nepotrebuje nikto, hoci som im zasvätila celý život.“ Prečítal som […]