Bolo jej veľa, doma, aj za hranicami. Spomeniem si na ďaleké miesta spred mnohých rokov:
V kostole sv. Michala v Hamburgu a na neďalekom Reperbahne.
V jesenne sibírskej tajge, keď som za šera stratil orientáciu.
V zrúcaninách Colosea a v Sacre Coeure na Pigalle.
V Isakovskom sobore, na Picadilly Cirkus či v Soho.
V zabudnutom prázdnom kostolíku na pobreží Švédska.
V pohľade na more zo záhrady vily San Michel na Capri.
Pri 200 miliónových skamenených stromoch v Karl-Marx Stadte.
Na zablatenom cintoríne pri hrobe Borisa Pasternaka v Peredelkine.
V raji kvetov na ostrove Mainau na Bodanskom jazere.
Na uličke filozofov osvetlenej veľkým mesiacom v Heildelbergu.
V uličkách Paríža, Londýna a Moskvy a pod sochou Goetheho a Schillera vo Weimare.
V slovách plných sál od Billyho Grahama a Sergeja Jesenina.
V rímskych katakombách a na hrobe sv. Cecílie.
Pri nočnej plavbe plnej hviezd z Malmö do Kodane.
Na Via Appia Antica, kade sa vracali víťazne aj porazené vojská.
Na Ponte Milvio nad Tiberou, kde sa písali a tiekli dejiny sveta.
Pod dubom Torgate Tassa v Ríme, kde kázal sv. Filip Neri.
Na Piazza Spagna a Piazza Navona, kde som stretal usmiatych ľudí z celého sveta.


Je to pavda, ale priznám sa k metóde práce:... ...
Ako hovorievala moja mama :Vam nebude luto... ...
V Jure pár milimetrov snehu. je chladno. Práve... ...
pekný blog, vhodný na nedeľu, o to viac, ak je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty