Jozef Mikloško

Pred 36 rokmi som prežil najkrajšie dní svojho života. Po 40 rokoch totality, ktorá padla na smetisko dejín, sme získali šancu zariadiť si život podľa svojich predstáv. Nie každému sa to podarilo.

Včera bol deň, keď sme to mohli osláviť. Dopadlo to ináč, aj trápne a nedôstojne. Ani nebo sa na to nemohlo dívať, lialo ako z krhly. Zasa sme videli, že keď svedkovia vymierajú, história a jej výklad sa rýchlo mení. Malo ísť o spomienky na November 1989 – hovorili nám ich tí, ktorí vtedy ani nežili alebo boli pionieri či zväzáci. Od nich sa nikdy nič nedozvieme.

Akýsi puberťák „Muro“ vykrikoval z hlavnej tribúny: „Kričte, musia sa nás báť, už sa nás boja…“

Keby aspoň vedel hrať na gitaru… Kto ho pozval na tribúnu? Ak sa na jeho „prejave“ bard Novembra Snopko usmieval, potom je niečo zhnité v „štáte dánskom“.

Inde zasa akási pani v červenom z mobilu čítala kraviny… Aj jej dav zavolal: „Dosť bolo Fica!“ Premiér bol demokraticky zvolený, prešiel mu rozpočet a novela Ústavy, takže si bude treba počkať na budúce voľby. V r. 2015 urobil bez prestávky 1000 klikov – aj to ho zachránilo po surovom atentáte!

Zažili sme všelikoho (GDPR): Mat. Hli. Na. Kor. Šim. Grö… Všetci brešú ale karavána ide ďalej.

Média často skloňujú KDH, najmä preto, že je proti Smeru. Mrzí ma, že KDH chce byť v opozícii do konca sveta. Strany, ktoré nechcú ísť do vlády, už nebudem voliť. Teším sa, že reprezentantov KDH som si včera nevšimol na tribúnach. Fero M. je výnimkou, ale on už bol všelikde (aj v stane s Murom). Netuším, v ktorom klube KDH má dnes členstvo (ja od r. 1989, teraz vo Svätom Jure).  

Keby boli zajtra voľby, nebudem voliť tých, ktorí mlčia alebo kričia „Čím horšie tým lepšie“.

Slovensko si dnes nežije zle. Máme 80 rokov mier, nestrieľa sa, nerozbíjajú výklady. Nedávno som sa stretol manželov z Malty. Na otázku: „Prečo prišli na Slovensko“ odpovedali: „Je tu pokoj, bezpečné a kultúrne prostredie. Môžeme sa všade prechádzať, dať si kávu a tešiť sa z krás vašej krajiny…“