Je tomu už 20 rokov, čo som sa rozlúčil. Pri odchode na recepcii som povedal: Môj pobyt tu nebol prácou ale radosťou z nej. Život v krajine plnej histórii, kultúry a dobrých ľudí zanechá vo mne silnú stopu. Talianska duša je ľudská, vie zákony humánne interpretovať. V krvi Talianov koluje hormón prirodzenej inteligencie a kultúrnosti. Aj jednoduchý človek vie rozlíšiť kultúrne od nekultúrneho, pekné od škaredého a dôležité od nedôležitého. Všimol som si vašu úctu k deťom, k mame, rodine, k starým, k talentom a aj hrdosť k národu, republike a trikolóre. Som rád, že naše krajiny majú spoločné korene, podobnú mentalitu a úctu k hodnotám.
Taliansko zostane navždy v mojom srdci. Aj keď odvtedy sa v celej Európe situácia zmenila, viem, že tam stále žijú ľudia, ktorí sa vedie tešiť zo života, vlastnia všetok čas sveta, sú tolerantní, vážia si autority a vzdelanosť.
V rokoch 1989 – 1999 som kvôli vede a politike navštívil túto krajin 22-krát. V Jubilejnom roku 2000 som sa tam stal na päť rokov veľvyslancom SR. Moja posledná návšteva Ríma bola v r. 2019, ďalšia už nebude.
Všetky cesty vedú do Ríma, na ktorý je jeden život málo. Som do neho zaľúbený láskou, o ktorej budem snívať do smrti. Jeho sedem pahorkov si pamätá veľa, pod 22 mostami Tiberu už pretieklo veľa vody.
Toto mesto je vybudované s veľkorysosťou k starému i novému: pínie, cyprusy, rododendrony, olivy, špagety, víno, kapučíno, fontány, vykopávky, oltáre Madony, pozostatky svätých, kostoly, katakomby, Cirkev a pápež.
Prežijete tu čaro prítomnosti a chvíle, ktoré vás natankujú radosťou. Parky sú plné zelene, kvetov a pamätníkov, hudba a spev znie všade. Stretajú sa tu všetky rasy, náboženstvá a národnosti.
Pod Ponte Milvio tečie Tiber, cesty pozdĺž Lungotevere vyvolávajú spomienky na trasu so zápchami a pohodou šoférov. Zelené platany na jeseň tmavnú, ale neopadajú.
Taliani majú v krvi vírus Etruskov a starých Rimanov. Dokážu rozlíšiť pekné od nepekného. Vedia sa zasmiať, aj v starobe sa tešiť zo života. Sú národom „con un grande e nobile cuore – s veľkým a vznešeným srdcom.“
Na plný mesiac nad zrúcaninami nemožno zabudnúť. Navždy sa vás dotkne genius loci na Piazza Navona, aj mystika kráľovnej ciest Via Appia Antica. Ruiny a bugenvilie vám pripomenú dávno zabudnutú spomienku.


U nás je ešte zima, tu už kvitnú mimózy. Vlaňajšie pomaranče a citróny s novými kvetmi zobúdzajú staré túžby. Rozmrvený list citrónovníka rozvoniava, biele a ružové mandľovníky kvitnú aj v pri svetle mesiaca.

V roku 2014 som s predsedom NR SR, Petrom Pellegrinim navštívil Rím z príležitosti otvorenia Slovenského historického ústavu:


 
				 
				 
				 
				

















Podla blogov ,aktivit sa mi nezda... ...
...a pridaj este nieco :))) ...
Tu sei Italiano? Máš japonské meno. Domo... ...
Tu sei Italiano? Máš japonské meno. Domo... ...
Dobre sa to číta, ale je to jedna z teórií.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty