Jozef Mikloško

Bol jedným z apoštolov, brat Petra. Narodil sa v Betsaide, správy o jeho účinkovaní sú vo všetkých evanjeliách. Prvý raz sa o ňom zmieňuje Marek v súvislosti s povolaním Petra a Ondreja. Spomína sa aj pri zázračnom rozmnožení chleba a nasýtení zástupu päťtisíc ľudí:

Po Ježišovom odchode sa Ondrej vydal na apoštolskú cestu. Pôsobil ako kazateľ v Malej Ázii. Jeho život sa skončil v Grécku, kde ho rímsky miestodržiteľ Aegeas uväznil a odsúdili na smrť ukrižovaním. Stalo sa to v Patrase priviazaním na kríž v tvare písmena X.  

V roku 357 jeho ostatky preniesli do Konštantínopolu a v roku 1208 do Amalfi. Tu dodnes odpočívajú pod oltárom v krypte Baziliky Sant’Andrea. Uhlopriečny tmavomodrý ondrejský kríž na bielom podklade je dodnes vlajkou vojenského námorníctva Ruskej federácie.

Meno sv. Ondreja nachádzame aj v názvoch mnohých miest, obcí a farností. Na Slovensku sú Ondrejovce, sv. Ondrej je patrónom Košickej arcidiecézy. O jeho popularite svedčí aj nepreberné množstvo jemu zasvätených kostolov (v Ríme sú to dve desiatky chrámo, napr.    baziliky Sant’Andrea della Valle, Sant’Andrea delle Fratte a Kostol Sant’Andrea al Quirinale). Na Slovensku máme napr. baziliku v Komárne a kostol v  Ružomberku.

Sv. Ondrej je aj patrónom Ukrajiny, Ruska, Škotska, Grécka, Cypru a Rumunska. Jeho príbeh je častým námetom diel výtvarníkov.

Môj otec sa volal Ondrej (*14.12.1909, +1.2.1994). Narodil sa v Michaľanoch nad Torysou, v chudobnej sedliackej rodine. Z 13 detí 9 zomrelo, bol jediný „školovaný“. Študoval 4 roky na františkánskom gymnáziu v Skalici, kde v r. 1930 maturoval. Ako klerik dočasných sľubov študoval v Žiline, v r. 1931 na vlastnú žiadosť bol z rádu prepustený. Dokončil právo, bol učiteľ, v r. 1938-51 profesor na Obchodnej akadémii.  

Jeho život bol zameraný na mládež a šport. Učil aj matematiku na stredných školách, nadŕžal študentom, ktorý dobre hrali futbal. Bol podpredsedom futbalového oddielu AC Nitra, rozhodcom po 2. ligu. Do 75-ky bol inštruktorom, písal správy zo zápasov.

Jeho viera bola jednoduchá a hlboká, vyvierala zo sedliackej zbožnosti, zažil ju doma a u františkánov. S mamou Martou sa zaujímali o teológiu, od biskupa Karola Kmeťku dostali 19.1.1942 list, v ktorom vyhovujú ich žiadostiam a dovoľujú im čítať zakázané knihy na dobu dvoch rokov. Mal rád svoju rodinu, na jeho plat sme netrpezlivo čakali. Ako učiteľ sa nebál chodiť do kostola, aj k sviatostiam.

Z jeho životopisu (1960), ktorý nejaký udavač „vložil“ do mojich „kádrových materiálov“ som sa všeličo dozvedel. Je tam potvrdené svedkami, že „za slovenského štátu pomáhal rasovo a politicky prenasledovaným, ako napr. Štefanovi Erdésovi, ktorému pomohol utiecť z koncentračného tábora v Bratislave, ukrýval ho v byte a pomohol jemu a jeho rodičom s útekom do Maďarska“. Pomohol aj „Tóthovi z Nitry, keď mal byť odvlečený do koncentráku v Ilave, pretože pomáhal občanom židovskej národnosti pri úteku cez hranice“.  

Bol silný antikomunista, v tom boli s mamou zajedno. Eštébaci a komunisti ich sledovali a vyšetrovali, zažili sme domové prehliadky. Napr. 25.2.1960 našli iba 214 strán klepaníc a 1 indigo. Tlupu viedol por. Huba, „prohlídku provedl“ npor. Jánošík,  star. Galovič  a Ligocký.  

Ako dôchodca veľa čítal, chodil do knižnice a v klube mastil mariáš. S radosťou prijal revolúciu, zaujímal sa o politiku, aj keď mu pre synov nadávali. Zastával sa nás a keď chrapúň rozbil mame lampáš na hrobe, nechcel vedieť koho polícia vypátrala.

Poslednýkrát som ho videl na Silvestra 1993, bol vtipný a veselý. Po jednoduchej operácii sa už neprebral. Pri odchode do nemocnice ho anonym vytiahol z auta k telefónu a vynadal mu.  

Do 80-ky jazdil na bicykli po Nitre, aj v zime. Keď sa nám narodil syn Jozef, od radosti niekde zabudol bicykel, tri dni ho nebolo. Mal rád operu, keď počúval Benjamína Gigliho, leskli sa mu oči.  

Raz ho ŠTB dva dni získavalo pre spoluprácu, vyhrážali sa mu, že už nikdy neuvidí svoju rodinu. Keď odmietol, naložili ho do auta a v noci vyhodili v poliach za Nitrou.

Ako bývalý františkán podpísal v r. 1987 petíciu za ich oslobodenie z väzenia. Keď ho eštébacký ucháň vyšetroval, vynadal mu, lebo by mu mohol byť „trikrát otcom“.

Ako doktor práv dostal 12.2.1954 v Sabinove potvrdenie, že odovzdal zo zakáľačky 1,5 kg bravčových krupónov. Jeho sestra Margita za to prijala 9 korún. 20.3.1954 dostal potvrdenie, že odovzdal 3 kg bravčovej masti, mama prijala 33,60 korún. Bolo to zo zabíjačky jeho súrodencov, od ktorých každoročne doniesol dva kufre, z ktorého sme dlho žili.

Vďaka, tata a mama, že ste zasiali do našich sŕdc semienka, ktoré burina nezadusila.