Jozef Mikloško

Bolo Moniky, máme ich veľa, takže manželka mi dala za úlohu čistiť mrkvu, cibuľu a zemiaky. V rozhlase práve bežal tradičný rozhovor Filana, tentokrát s najväčším cestovateľom po svete Fellnerom (navštívil vyše 190 krajín sveta). Hodinový rozhovor bol zaujímavý, reč bola o jeho cestách, aj takých, kde ani vtáčik-letáčik nechodí. Najviac rozprával o Indii, ale venoval sa aj iným atrakciám. Obdivuhodné je jeho dlhoročné zaujatie aj o cesty s pár záujemcami. Keď spomenul, čo ho čaká tento rok, stvrdli mi rysy. V závere prišli aj ku Grónsku, ktoré je autonómnym územím Dánska. Jeho asi 60 tisíc občanov sú občanmi Dánska a EÚ, aj keď Grónsko nie je členom EÚ. Náhle prejavený „záujem“ USA o Grónsko vyvolal veľké diskusie. Nebudem sa tomu venovať, ale si spomeniem na moju prvú cestu na Západ – do Kodane, pred 60 rokmi.

Moje oprávnenie občas písať o cudzích krajinách vyplýva z osobných skúseností. Bol som   všelikde, napr. 23x v ZSSR, 8x v USA, 4x v Južnej Kórey. Bol som šéfom Medzinárodného bázového laboratória pre umelú inteligenciu pri ÚTK SAV, v ktorej počas 5 rokov pracovalo asi 230 vedcov z 12 socialistických krajín. Bol to návrh Sovietskej akadémie vied, ktorá organizovala pracovnú skupinu RVHP Reprezentácia poznatkov. Každoročne sme mali dve zasadania, jedno v ZSSR a druhé inde. Sovietom sa nechcelo navštevovať Moskvu, takže sme chodili temer po všetkých sovietskych republikách, najďalej sme boli na Bajkale. V Európe som bol všade, s výnimkou Albánska a Nórska. Na kratších návštevách som bol aj v Číne, Japonsku, Indii, vo Vietname a na Filipínach. Z Číny som exkluzívne cestoval vlakom do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Ako matematik, politik a diplomat som prežil asi 12 rokov v zahraničí – samochvála.

Mal som vtedy 27. V r.1966 sa začalo blýskať na lepšie časy, ale ísť na Západ nebolo jednoduché. Ústav technickej kybernetiky SAV, kde som od r. 1963 pracoval, dostal povolenie na nákup dánskeho počítača GIER. Mal vystriedať starý počítač ZRA-1 z NDR, na ktorom sme programovali v strojovom kóde. Medzi matematikmi, ktorí boli vyslaní na mesačné školenie do Kodane, som bol aj ja.

30.10.1966 sme leteli z Prahy, pri pristávaní nás vítali červené domčeky. Bývali sme vedľa firmy Regnezentrale, ktorá vyrobila GIER. Vedľa bolo kino Rialto, kde dávali premiéru  Doktor Živago s Julie Christie a Omarom Sharifom. Film ma nadchol (bolo divné, že po auguste 1968, keď rýchlo, bez záverečnej poézie, u nás vydali preklad Pasternakovej knihy od Zory Jesenskej, z krutej drámy urobili Američania „slaďák“). 

Páčila sa mi láska Lary a Jurija, trápil ma osud manželky Jurija G. Chaplinovej. Američania natočili romantické scény s  hudbou M. Jarreho, krutosť komunistickej revolúcie bola iba v pozadí. V polke filmu bývala pred kinom prestávka, takže druhú polovicu som videl viackrát.

Počas prvého víkendu som utekal k Little Mermaid. Malá morská panna sa zasnene dívala do diaľky a nad parkami lietali divé husi z Andersenových rozprávok. 

Kodaň bola vtedy plná erotiky. Vo výkladoch vedľa Betlehema, pápeža Jána XXIII. a J.F. Kennedyho boli nahotinky. Prekvapil ma poriadok, plné obchodné domy a usmiati ľudia. Dáni mali rovnaké platy ako my, iba ceny boli asi 5x menšie. Obchodné domy mali tovar vonku, bicykle a domy sa nezamykali. Zábavný park Tivoli som po navštevoval cez voľno. 

V Kodani som počul Rachmaninov klavírny koncert č.2. Zažil som tam evanjelizátora A. Kineara, ktorý hlásal: Jesus is the highlight of the world. Pozval ma na protestantské modlitby, kde ma privítali. Dlho potom mi posielali náboženské knihy od Watchman Nee.

Firma Regnezentrale nás cez víkendy pozývala na kultúru, napr.na muzikál o speváckej rodine v Alpách The sound of music. Navštívili sme aj Carlsberg Glyptotek – pivovar s múzeom obrazov a sôch. Všetko tam bolo zadarmo, aj koštovka veľa druhov piva. Pivovar mal ročný zisk 12 mil. dánskych korún, z ktorého podporoval múzeum, kultúru a vedu. 

Do švédskeho Malmö som sa odvážil ísť bez víz a vycestovacej doložky. Nikto nás nekontroval, za hodinu sme tam boli loďou. Auta jazdili vľavo, zlodejov ani tam nepoznali. Každý z našej „delegácie“ si kúpil šušťák a tranzistor. Švédi v Kodani pili, spievali a tešili sa  lacnému alkoholu, ktorý doma nemali. Neskôr som bol aj v Lunde, kde som mal na univerzite priateľa, matematika Leifa Arkeryda. Manželku mal z Turecka, na obed bol šašlík.

1.decembra 1966 sme sa vrátili domov. Colníci šuštáky a tranzistori nenašli, iba Jánovi Šturcovi vyčítali plný kufor neopratých dederónových košieľ.

GIER bol výborný počítač pre vedeckotechnické výpočty v jazyku Algol. Jeho spoluautorom bol Peter Naur z Regnezentrale. Keď sme 20.júna 1967 na ÚTK SAV zahajovali jeho činnosť, z pôrodnice mi do výpočtového strediska zavolali, že cisárskym rezom je tu – dcéra Monika.

GIER spoľahlivo chodil, robili sme školenia, počítali numerické výpočty. O rok sme sa do Kodane vrátili na dvojtýždňové doškolenie. V Rialto stále dávali Doktora Živaga, Little Mermaid sa stále smutno dívala na more a v Carlsbergu bolo sále pivo zadarmo.

1.1.1968 začal v ČSSR obrodný proces, ktorý sa po ôsmich mesiacoch skončil a nastalo 21 rokov „normalizácie“.