Jozef Mikloško

2.5.2026 som bol na predstavení muzikálu Jesus Christ Superstar v Univerzitnom pastoračnom centre, ktoré je pod patronátom misionárov SVD. 57 rokov po americkej premiére toto dielo stále pôsobí na ľudí, najmä mladých, ktorý dnes často málo vedia o Bohu, Kristovi a náboženstve.

Bratislavské predstavenie naštudovali mladí, ktorí dva roky pripravovali toto vystúpenie. Bude ich šesť, štyri už boli, posledné dva budú 13. a 14. júna 2026. Je divné, že na toto dielo, ktoré beží na mnohých javiskách sveta, bolo treba získať licenciu od ALW SHOW licensing. Dostali ju iba na šesť predstavení – ALW asi ide o biznis, nie o evanjelizáciu.

V hlavných úlohách hrali a spievali Martin Toman – Ježiš a jeho manželka Andrea – Mária Magdaléna. Sú výborní speváci a herci, Oravčania. Na vystúpení bolo veľa ich krajanov.

Tvrdeniu Tomana však dobre nerozumiem: „Nezaujíma nás inštitucionálne kresťanstvo, ale priamy dotyk viery tam, kde je život surový, neuprataný a autentický.“ Mnohí mladí, dnes vychovaní mobilmi a internetom, sú takí, ale dnes vo svete vidno aj veľmi pozitívne trendy.

Predstavenie nemalo chybu. Je náročné, má rýchly spád – perfektní speváci, aj tí neškolení, výborná angličtina, striedanie dvojjazyčných titulkov, synchronizácia svetla a hudby. Profi  živá kapela, ktorú si lepšie uvedomíte až pri kľaňačke.  

Dielo poukazuje na Ježišovu dobrotu, zmysel pre človeka a chápanie jeho trápení a pádov. Film končí ukrižovaním, keď sa hudba zmení z tvrdej moderny na klasiku. V závere sprevádza cestu pastiera s ovcami k slnku…

Bratislavský kolektív má vyše 40 mladých nadšencov – hercov, spevákov a tanečníkov. Nie je správne, že umelci nedostali žiadny honorár, darcovia by sa na Slovensku po výzve na internete určite našli.  

Umelci z Pittsburgu, Andrew Lloyd Weber a Tim Rice, napísali túto rockoperu v r. 1973. Pôvodnu Magdalénu objavili ako speváčku v krčme. Jej spev I don´t  know how to love him dojme každého.

Muzika sa odvtedy stal a stále je svetovým hitom. Film som videl veľakrát, v r. 1977 aj hru naživo v New Yorku na Brodway. Ako matematik som bol dva mesiace na Carnegie Mellon Univerzite v Pittsburgu, kde autori muzikálu študovali.

Podtitulom hry je Posledných sedem dní Ježiša očami Judáša. On očakával pre seba a apoštolov slávu, moc, peniaze a oslobodenie od Rimanov. Ježišove zázraky ho v tom utvrdzovali, ale zrazu „Majster začal strácal svoju silu“. Ježišova cesta sa líšila od Judášových predstáv. Jeho koniec je tvrdo ale decentne zobrazený. Aj tak sa až do konca muzikálu stále objavuje a pripomína prítomnosť takéhoto myslenia aj dnes.

Predstavenie v UPC začalo akosi divne: „Hľadá sa Judáš, ktorý neprišiel…“ Trápne mlčanie, myslel som si, že je to pravda. Úvodný vstup „hovorkyne“ nebol „in“. Siliť sa do slabého humoru, pred takýmto večerom bolo násilné. Povedala aj nepravdu, že toto dielo nemožno označiť za „kresťanské“. Žiadne umeleckých dielo pre mladých nemalo toľko obdivovateľov a poslucháčov, ako táto „rockopera“. Hra je preto výsostne kresťanská a ukazuje nám, že do neba je toľko ciest, koľko je ľudí (kardinál Jozef Ratzinger).

PS: Článok je pokračovaním môjho blogu na https://jozefmiklosko.blog.pravda.sk/2026/05/04/jesus-christ-superstar-i/