Jozef Mikloško

Dnes sme počuli, ako sa pred dvetisíc rokmi dievča Mária dozvedela, že bude matkou. Žila skromne v ústraní a pripravovala sa na neznámu úlohu. Počas Ježišovho života a aj po ňom zostala temer nepovšimnutá. Vytrvalo sledovala svoje poslanie a splnila ho. Uverila a nepochybovala, prijala aj to, čomu nerozumela. Sú jej zasvätené mnohé kostoly, skladatelia o nej skomponovali skladby, jej obrazy a sochy sú v galériách, spisovatelia o nej veľa napísali.

Narodila sa v hebrejskej rodine, bola z rodu Dávidovho, z ktorého sa mal narodiť Mesiáš. Keď jej našli ženícha Jozefa, netušila, že po zásnubách bude požiadaná o nepochopiteľnú úlohu: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha, počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.“

Vedela, že je to v zhode s predpoveďami proroka Izaiáša: bude matkou Mesiáša. Smelo sa opýtala: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám.“ Ak to hovorí po zásnubách, ktoré vtedy znamenali svadbu, znamená to, že sľubom sa predtým zriekla byť matkou, čo Jozef vedel, ináč by boli zásnuby neplatné. Ak si ju aj tak vzal, mal tiež podobný sľub?

Sľubom panenstva sa žena z rodu Dávidovho vzdala možnosti, že sa z jej rodiny narodí Mesiáš. Odpoveď posla bola prekvapujúca: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ Splnenie túžby jej národa teraz leží v jej rukách. Ona prijíma Božiu vôľu a povie najdôležitejšie áno v histórii. Boh zostúpil na zem v podobe dieťaťa, ktoré začalo svoju púť.

Odkaz posla na tehotenstvo Alžbety ju zaviedol k nej. Stretnutie žien, ktoré pochopili súvislosti, všetko vyriešilo. Alžbeta jej povedala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života,“ a z Márii vytrysklo: „Velebí duša moja Pána …,odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia.“

Keď Jozef zbadal Máriine tajomstvo, nechápal ho. Jej pokoj ho však odzbrojoval, takto sa  správa iba nevinná osoba. Rozhodol sa ju tajne prepustiť, ale sen ho upokojil. Keď z Jozefovej tváre Mária pochopila, že materstvo bude mať ochrancu, oslávili svoju svadbu.

Keby Mária nemala Jozefa, ako slobodnú matku, by ju podľa zákona ukameňovali. Po rozkaze cisára Augusta sa ich srdcia zachveli, veď poznali proroctvá. Namáhavo preto putovali do Betlehema, kde sa v maštale Boh stal človekom.

Koľko žien by dnes znieslo narodenie syna v maštali? Koľké by nereptali pri prenasledovaní, a vytrvalo by stáli pod synovým krížom? Koľkí muži by dnes kryli vznešenú, ale nebezpečnú úlohu svojej ženy, koľkí by vzali na plecia zodpovednosť za ohrozenú rodinu a úlohu pestúna s útekom do neznámej krajiny, ťažký život emigrantov a návrat tam, kde nikomu nechýbali?

Ježiš žil a hral sa ako ostatné deti. V dvanástom roku Mária zbadala, že ho stráca. Potom ešte žili spolu 18 radostných utiahnutých rokov. Ježiš hobľoval drevo, pílil laty a zháňal prácu.   

Krajinu zrazu vzrušili chýry o Jánovi, Mária vedela, že bude predchodcom Mesiáša. Jedného dňa Ježiš upratal dielňu a odložil nástroje tak, akoby sa k ním už nechcel vrátiť. Priblížila sa chvíľa, pre ktorú prišiel na svet. Slova ich rozlúčky nepoznáme.

Dni leteli a Máriu pozvali do Kaany. Ježiš tam tiež bol a na jej prosbu premenil vodu na víno. Vysoko tým ocenil rodinu a ochotu pomáhať druhým prostredníctvom Márie.

V ďalších troch rokoch sa Mária v evanjeliu spomína iba dvakrát – keď ju neznáma žena blahoslavila a keď ju s príbuznými Ježiš neprijal. Po konflikte v Nazarete, keď pre tvrdosť srdca a nedostatok viery rodákov Ježiš neprejavil doma svoju moc a preto ho chceli ukameňovať, tieň kríža doľahol aj na jeho matku.

Prišla posledná večera a najťažší úsek ich utrpenia. Pri poslednom stretnutí matky so synom slová zmĺkli pred majestátom bolesti. Keď zomieral, Mária si jeho slová zapamätala: „Žena, hľa tvoj syn!“ Aj Ján dostal odkaz, ktorý patril nám všetkým: „Hľa, matka tvoja!“

Po pohrebe v smutnej atmosfére Máriu nik netešil, nemohli jej povedať, že aj keď Ježiš bol  prorok, Mesiášom nebol. Mária si však jeho slová pamätala, isto v noci na nedeľu nespala. Hlavnú správu ľudskej histórie o víťazstve nad smrťou povedal Ježiš ženám, ktoré ho neopustili. Lúče slnka zlátili prázdny hrob, keď k nemu prišli. Zdalo sa, že všetko sa skončilo, v skutočnosti sa však iba začalo.

Je dôležité, že Slováci si Máriu po stáročia uctievajú ako Sedembolestnú patrónku Slovenska.