Jozef Mikloško

5.12.2025 Lukáš Perný výborne pripravil v Dome Matice slovenskej v Bratislave besedu k výročiam dvoch literátov, ktorí sa venovali najmä dejinám slovenskej literatúry: A. Matuškovi a S. Šmatlákovi. Reč bola o ich živote a diele, ale debatovalo sa tam v nasledovnom poradí aj o veľa iných slovenských literátoch: Anton Ťažký, Ladislav Novomeský, Rudolf  Dilong, Karol Strmeň, Vincent Šikula, Anton Horváth, Vladimír Mináč, Valentin Beniak, Pavel Bunčák,  Imrich Sedlák, P.O. Hviezdoslav, Ivan Krasko, Viliam Turčány, Milan Rufús, Ján Smrek a L.C. Hronský,

V svojom diskusnom príspevku som toto navrhol k našim budúcim stretnutiam:

• Témou by mohli byť aj osobnosti slovenskej emigrácie po rokoch 1945,1948 a 1968. Mnohí z nich ušli do zahraničia pre hroziace komunistické represálie.

• Pri spomienkach na obdobie totality treba pripomenúť aj vtedajšie metódy vedúcej úlohy  strany a jej hlavnej sily Štátnej bezpečnosti – ŠTB. Doplatili na to dlhoročnými väzeniami desiatky tisícov ľudí, ktorých režim odsúdil za ich názory.

• Najmä sociálne veci boli do r. 1989 pre chudobných spoluobčanov na spravodlivejšej úrovni. Netreba však zabudnúť, že stačilo, ak sa niekto vyjadril kriticky k vtedajšiemu režimu alebo prejavil náboženskú vieru (napr. učitelia, vedúci pracovníci, funkcionári), tvrdo na to doplatil.

• Odporúčam venovať sa aj básnikovi Rudolfovi Dilongovi, ktorého storočnicu máme tento rok, aj saleziánovi Jozefovi Heribanovi, svetovému biblistovi a znalcovi 11 jazykov. Zaujímavé je aj dielo a život Eugena Vesnina, rodáka z Mokrého Hája, ktorý prežil 50 tvorivých rokov v Ríme. Básnici „katolíckej moderny“ by si tiež zaslúžili viac pozornosti a publikovania ich diel. Lukáš Perný ma poveril, aby som vo februári 2026 v Matici zorganizoval seminár o nich.

Povedal som aj to, že v ZSSR som bol ako matematik 23 krát. V Bratislave som v r. 1986-1990 viedol Medzinárodné bázové laboratórium pre umelú inteligenciu. V rámci ÚTK SAV tam dlho stážovalo vyše 200 vedcov, najmä zo ZSSR ale aj ostatných 11-tich socialistických krajín. Pracovná skupina RG-18 „Reprezentácia poznatkov v umelej inteligencii“, ktorú viedol prof. Dmitrij Alexandrovič Pospelov z Výpočtového strediska v Moskve, vtedy každoročne organizovala dve konferencie v ZSSR a ostatných východných krajinách.

Pred pár rokmi ma redaktorka Ľuba Šajdová v Slovenskom rozhlase vyspovedala o mojich čitateľských spomienkach na sovietskych spisovateľov. V hodinovej relácii sme ich vtedy prebrali 23. Mrzí ma, že dnes sa na týchto autorov zabudlo a prakticky je nemožné niečo od nich publikovať. Ak niekto výborne píše, maľuje alebo komponuje, treba to propagovať, pričom nezáleží na tom, z akej krajiny je autor, akej je pleti, či náboženstva.

Dovidenia vo februári a vďaka Lukášovi Pernému za dlhodobú prácu.