Jozef Mikloško

Na jar som bol na dvojtýždňovom vedeckom pobyte v Leningrade a v Kijeve. Obe mestá vtedy úzko vedecky spolupracovali. V oboch som navštívil špičkové matematické a počítačové kapacity, na ktorých knihy sme, najmä v utorok ráno, čakali pred obchodom vedľa kostola sv. Trojice v Bratislave.

   Sovietski matematici boli špičkami. Nemali kvalitné počítače, takže museli vymýšľať múdre a sofistikované algoritmy, aby to vypočítali aj na pomalých a chybných počítačoch. Na to ma upozornili Američania a mali pravdu.

   V Leningrade som navštívil svetových korifejov v lineárnej algebre rodinu  V.N. Fadejevu a D.K. Fadejeva. Ich knihy a články  poznal celý matematický svet, ale autorov v tom čase do zahraničia nepúšťali.  Keď som Vieru Nikolajevnu pozval na konferenciu Algoritmy do Vysokých Tatier, bola rada.

   V Leningrade som bol na moje narodeniny. Blížila sa Veľká noc, bolo -14 stupňov. Hneď v prvý večer som bol na vypredanom koncerte Beethovenových diel. Na druhý deň som navštívil matematikov – Kublanovskuju, Šachbazjana a Tuškina. Potom som si prezrel Lauru Alexandra Nevského. 1.apríla som mal na Matematickom ústave prednášku a videl som film „My tak ljubili drug druga“.

   2.apríla som navštívil monumentálny chrám – Isakovskij sobor, z ktorého komunisti urobili múzeum ateizmu. Bol som aj v Ermitáži, aj pri Márnotratnom synovi Rembrandta. Večer som bol na koncerte Frederika Chopina. Lístky za pár kopejok sa dali kúpiť hocikde na ulici alebo v Metre.

   V nedeľu, 3.4., som sa zúčastnil na trojhodinových pravoslávnych bohoslužbách, s veľa krásnymi spevmi, presunmi a kadidlami. Potom som chodil po stopách A.S. Puškina.

   4.4. som sa stretol s matematikmi Slisenkom, Sochanskajou a Lebedinskym a navštívil som Ruské múzeum. Večer ma Fadejevci pozvali k ním domov, to sa vtedy v Rusku nerobilo. Na klavíri nám hral ich vnuk, hudobný skladateľ.

   Na druhý deň bola fujavica, takže lietadlo do Kijeva miesto o 9 hod., odletelo až 14,20.

   V Kijeve už začala jar. Na Chreščatiku som si hneď všimol pekné študentky. Prežil som tam v matematickej pospolitosti štyri intenzívne dni.

   7.4. som navštívil v Matematickom ústave Nikolenka, Zubatenka, Brumikina, Ivanova a Juščenka.

   8.4. som debatoval s ich šéfom prof. Molčanovom, a jeho pracovníkmi Galbom, Churichovou, Glivenkom a Vincjukom. Posledný večer ma prof. Molčanov  pozval k ním domov. Pripravili veľkú hostinu plnú šunky a klobás. Nemohol som povedať, že katolíci práve slávia veľkonočný Veľký Piatok.

   9.4. – na Bielu Sobotu som už vzkriesenie zažil v Bratislave.

   Napriek relatívnej chudobe a skromnosti, videl som, že v ZSSR žije veľa múdrych kultúrnych ľudí a výborných matematikov. Boli to zanietení vedci, ktorých svet pre železnú oponu a azbuku nepoznal.

Pri spomienke po rokoch na tieto mená mi napadlo: ako sa im dnes darí?

Táto návšteva sa uskutočnila pred 48 rokmi, v r. 1977. Fotografie boli v prílohe, sú z r. 1966, keď bol v Moskve Svetový kongres matematikov s 5000 účastníkmi a odskočili sme si vtedy načierno do Leningradu (Kostol krvi a Medenný jazdec).

Toto je návšteva Pi-klubu v Užhorode v r. 2013