Jozef Mikloško

Spojenie „umelá inteligencia (UI)“ sa dnes masovo používa, nie vždy oprávnene a odborne. UI má veľa oblastí, ktoré populárne články neuvažujú. V blogu by som chcel túto otázky presnejšie vysvetliť.

UI sa snaží nahradiť človeka, jeho „myslenie“ a konanie. Nikdy nedokáže nahradiť činnosť mozgu, najmä tvorivosť. Mozog má miliardy neurónov, o ktorých veľa nevieme, ako pracujú.  

Inteligentný človek dokáže rýchlo a efektívne argumentovať, reagovať na otázky, asociatívne myslieť, vyhľadávať informácie v pamäti, abstraktne myslieť, rozhodovať o priorite vecí, … Rýchlosť mozgu určuje jeho vysoká paralelnosť spracovávania informácii. Po klasických sériových počítačoch informatika prešla, najmä rozvojom technológie, k paralelným počítačov. Môžu to byť zreťazené počítače, maticové procesory, multiprocesory, systémy riadené tokom dát, asociatívne počítače, špecializované systolické VLSI systémy, molekulárne a kvantové počítače. V súčasnosti existujú počítače, ktoré obsahujú desiatky tisícov malých počítačov, ktoré paralelne riešia jednu úlohu. Predpokladom je, že úloha sa dá rozložiť na vzájomné paralelne podúlohy, ktoré sa dajú synchrónne alebo asynchrónne počítať. Medzi úlohy UI patrí napr.:

1. Spracovanie množstva údajov, ich syntéza a analýza, transformácia a prenosy (seizmické, družicové, akustické a medicínske informácie, predpovede počasia…)  
2. Spracovanie a rozpoznávanie obrazov (družicové mapovanie, vyhľadávanie nerastov, medicínske aplikácie, najmä tomografia, monitorovanie požiarov, …)
3. Dialógové systémy (reprezentácia poznatkov, učenie, expertné a znalostné systémy,   diagnostické a vyhľadávacie systémy,…)
4. Systémy spracovania prirodzenej reči (syntéza a analýza ľudskej reči, rozpoznanie izolovaných slov a súvislej reči, preklad z jedného jazyka do druhého, …)
5. Robotika (robotické systémy „oko-ruka“, automatické riadenie aut, továrne bez ľudí, kozmický výskum, bezpečnostné systémy, náhrada orgánov, drony,…)
6. „Tvorivé“ aplikácie (simulovanie mozgu, generovanie prózy a poézie, syntéza a analýza hudby, generovanie obrazov a obrazcov, počítačová grafika, filmové animácie, počítačové hry, napr. šach a pod.)

Mnohé aplikácie má UI na sociálnych sieťach, na ktorých je vyše polovina populácie. Dôležité je, aby tieto programy boli „priateľské“ užívateľom, ktorí ich aj bez kvalifikácie môžu efektívne používať.

Ľudstvo prežíva v oblasti vedy a techniky veľký pokrok. Prírodné ale najmä technické vedy sa rýchlo rozvíjajú, podstatne predbehli rozvoj spoločenských vied. Vidíme, že ak ľudstvo pri svojom rozvoji zabudne na morálku a svoje výsledky investuje do zbrojárstva, veľmi zle to dopadne. Z histórii máme príklady, keď po apokalypse úplne civilizácie zanikli.

UI je užitočným nástrojom človeka, ktorý by mal takto získaný čas využiť pre seba a dobro druhých. Napriek silnému rozvoju UI, konštatujem, že oproti prílišnému pôvodnému optimizmu, mnohé oblasti ľudského myslenia sa nebudú dať úplne nahradiť počítačmi. Človek má dušu, svedomie a slobodnú voľbu, ktorú počítač nedokáže adekvátne nahradiť.

Čo ma k tomu oprávňuje k takýmto tvrdeniam?

Výskumu matematiky som sa 27 rokov venoval na Ústave technickej kybernetiky SAV (ÚTK SAV). Išlo najmä o rýchle sériove a paralelné algoritmy. Ako DrSc., som publikoval 63 pôvodných vedeckých prác, z toho 29 v zahraničí.  Bol som autorom alebo spoluautorom 5 vedeckých monografií (3 v zahraničí). V 90. rokoch som napísal populárno-vedeckú knihu Počítače s (umelou) inteligenciou. V čase, keď mal ÚTK SAV pod vedením akademika Ivana Plandera 600 pracovníkov, som bol zástupca riaditeľa pre výskum. Viedol som vtedy  najväčší 50-členný kolektív matematikov v ČSSR. Osem rokov som bol koordinátorom Štátneho plánu základného výskumu v UI, ktorý mal 10 čiastkových úloh na pracoviskách ČSSR. Päť rokov, do r. 1989, som bol vedúcim Medzinárodného bázového laboratória pre UI. Pracovalo tam na dlhodobých pobytoch vyše 200 vedcov z 12-tich socialistických krajín. 

Vedenie MBL: Štefan Petráš, Ivan Plander a J.M. (na 1.mája 4 dni po výbuchu v Černobyle)