Jozef Mikloško

Bol môj vzácny priateľ, lekár, vedec, politický väzeň, politik, poslanec, diplomat, čestný predseda KDH a kandidát na prezidenta SR.

Prežil ťažké 20. storočie. Ako študent v katolíckom internáte Svoradov bol od r. 1943 člen náboženského hnutia Rodina, ktoré založil chorvátsky kňaz Tomislava Kolakovič. Najmä jemu vďačí Slovensko za povojnovú katolícku orientáciu a kresťansky orientovaných politikov.     

Anton Neuwirth (AN) bol vzdelaný a láskavý muž, ktorý ovládal sedem rečí. Seba pokladal za človeka stojaceho na moste, ktorý podáva ruku ľuďom na oboch brehoch.    

Jeho náboženskú činnosť Štátna bezpečnosť ocenila zatknutím v r. 1953, bezohľadným ročným vyšetrovaním a odsúdením na 12 rokov väzenia za velezradu a špionáž v prospech Vatikánu. Po 6,5 roka ho prepustili na amnestiu v r. 1960.

Jeho otec bol Žid, matka katolíčka.  Z ich rodiny zahynulo v koncentračných táboroch 12 ľudí. Otca a aj syna zachránila výnimka prezidenta Tisa. Otec neskôr konvertoval ku katolicizmu.

Za totality bolo na Slovensku 70 tisíc politických procesov, mnohé za náboženskú činnosť. Odsúdení stratili najlepšie roky – vyšetrovateľom, štbákom a sudcom sa nikdy nič nestalo.

V r. 2001 AN napísal s Rudolfom Lesňákom knihu Liečiť zlo láskou, v ktorej všetkým zločincom odpustil. Bol vtedy aj predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Po roku 1989 sme spolu boli členmi Rady KDH a poslanci SNR. Často sme cestovali do zahraničia na akcie kresťanských demokratov najmä v Rakúsku, Nemecku a Taliansku.

AN bol kandidátom KDH na prezidenta SR. Najmä pre jeho zdôvodnenie poslanci KDH v r. 1992 nehlasovali za text Ústavy SR, ktorá prevzala legalizáciu potratov. Aj keď bol chorý, bolievalo ho srdce, chodil na mítingy, často aj so mnou. Jeho inauguračný prejav 26.1.1993 sa stal programom KDH. SNR ho za vlády V. Mečiara do 2. kola prezidentských volieb v r. 1993 nezvolila, jeho kandidatúra však ukázala, aký by mal byť náš budúci prezident.

V r. 1994 ho deväť mesačná vláda Jozefa Moravčíka menovala za prvého veľvyslanca Slovenska pri Svätej Stolici. 17.12.1994 dalo Slovensko, ako prvá krajina z postsocialistických štátov, dar Svätému Otcovi – Vianočný strom na námestí Sv. Petra. Bol som pri tom, vo Vatikáne vtedy prebehol slovenský deň za účasti Jána Pavla II.

Vo Vatikáne sa AN stal známym diplomatom a rečníkom. Oživil naše vzájomné vzťahy, pápež ho osobne poznal a mal ho rád. Kardinál Jozef Tomko povedal, že AN vyoral hlbokú brázdu vo vzťahoch Slovenska a Svätej Stolice.

Predseda vlády V. Mečiar počas svojej tretej vlády ho v apríli 1996 chcel odvolať. Keď to prezident Kováč nepodpísal, Mečiar AN odvolal na „konzultácie“. „Trest“ trval 9 mesiacov a až po tlaku z Vatikánu ho v r. 1997 zasa poslali do diplomacie. Počas pobytu v Bratislave mal AN vypracovať správu o pôsobení vo Vatikáne. Využil to aj na prípravu návrhu Základnej zmluvy medzi SR a Svätou Stolicou. Bola o vyučovaní náboženstva na školách, pôsobení duchovných v ozbrojených zložkách, financovaní cirkvi a výhradách vo svedomí.

Zmluvu naďalej pripravoval vo Vatikáne a keď ho v r. 1998 natrvalo odvolali, vláda ju  odsúhlasila. Predseda parlamentu Jozef Migaš a prezident Rudolf Schuster po návštevách Vatikánu urýchlili jej podpísanie a ratifikáciu. Neodsúhlasená zostala iba výhrada vo svedomí. Premiér Dzurinda zmluvu nedal do vlády, na základe čoho KDH v r. 1998 odstúpila z vlády. Vláda padla a v predčasných voľbách zvíťazil Robert Fico.   

V r. 1998 som, ako prorektor Trnavskej univerzity, bol ceremoniárom slávnosti, ktorá AN a  kardinálovi Franzovi Königovi z Viedne udelila čestný titul Dr.h.c. Jeho prejav bol excelentný, týkal sa aj obrany ľudského života od počatia po prirodzenú smrť.  

Aj neskôr som sa s AN stretal. Vždy keď som bol v Ríme som ho navštívil. Keď som bol veľvyslancom v Taliansku (2000-05), aj on ma navštevoval.  

Poslednýkrát ma AN navštívil 11.5.2004 v Ríme. Sestry z Filipín spievali v reštaurácii za Panteonom a my sme debatovali o vstupe do EÚ, o hroziacich úskaliach liberálov, aj o kritike európskej Ústavnej zmluvy, do ktorej sa nezahrnula preambula o kresťanských koreňoch Európy. Môj partner mal pravdu, keď predvídal v budúcnosti nekresťanský vývoj EÚ.

Anton Neuwirth (83) zomrel v Bojniciach 21.9.2004, je tam aj pochovaný.