Jozef Mikloško

Sv. Mikuláš, patrón detí, námorníkov, rybárov a manželstva je jedným z najpopulárnejších svätcov. Na mnohých veľkých ľudí histórie sa zabudlo, ale Mikuláša aj po 17. storočiach mnohí poznajú. Radosti nebude na svete nikdy dosť a kto ju dokáže vyčariť, najmä v srdciach detí, ten dáva svetu veľké dary. 

Keď raz Mikuláš, môj syn Daniel, povedal v Ríme plnej sále slovenských a talianskych detí, že zomrel a je pochovaný v Bari, plač prerušili iba darčeky s tatrankou a lentilkami v slovenských vrecúškach. „Je jasné, že sú z neba“, tvrdil malý Talian: „takéto sladkosti a červené vrecúška v Taliansku nemáme.“

Anjelmi vtedy boli študenti teológie na Gregoriánskej univerzite: synovec Karol, blondín z Nitry a kučeravý černoch zo Senegalu. Spievali anjelské piesne s gitarou, biely po slovensky, čierny po francúzsky. Keď som sa noblesným talianskym hosťom pochválil, že jeden anjel je môj synovec, niekto sa ma opýtal: „Ktorý z tých dvoch?“ 

Talianov sme naučili spievať slovenskú pieseň mojej mladosti. Daniel spieval, ja som hral na ústnej harmonike, čierny anjel na gitare:

V dolinách keď za večera stíchne zvonov hlas, z neba na zem keď pozerá prvej hviezdy jas. Nad snežnou sa Tatrou znáša, duch svätého Mikuláša v každom roku raz.

Mikuláš sa narodil v r. 270 v tureckom Patare. Pri dlho neúspešnej voľbe biskupa sa v Myre dohodli, že kto ráno príde prvý do kostola, toho zvolia. Bol to Mikuláš – o jeho dobrote písali aj historici, legendy sa hovoria dodnes. Zomrel 6. 12. v r. 345-352 v Myre, kde je pochovaný.   

V r. 1071 vznikla v Bari myšlienka doniesť z Myry, kde vládli islamskí Saracéni, pozostatky sv. Mikuláša. R. 1087 sa vyplavili tri lode so 62 námorníkmi, ktoré išli do Turecka „obchodovať“. Po nebezpečenstvách sa im podarilo „ukradnúť“ pozostatky svätca z kostola, v ktorom boli temer 750 rokov. 9. mája 1087 sa vrátili do Bari, kde zavládlo veľké nadšenie. Pozostatky dali do krypty baziliky. Tam sa dodnes organizujú ekumenické stretnutia západnej a východnej Cirkvi. Je to jediné miesto, kde katolíci a od r. 1054 pravoslávni, slávia liturgiu. Keď som tam bol, pri hrobe Mikuláša bolo veľa detí. Mikulášovi smezaspievali, Taliani prekvapene počúvali:

Odtiaľ schodí do doliny, kde je Boží chrám, do mesta i do dediny k tichým chalupám. Do okienka dary vloží, Mikuláš ten sluha Boží dobrým deťom sám.

Voľakedy v Nitre na Mikuláša sme boli celý deň dobrí. Pomáhali sme, spievali piesne a  čakali na večer. Podvečer nás mama vzala na prechádzku. Po nebi plávali oblaky, z ktorých mal zostúpiť na zem Mikuláš. V kachliach praskalo a keď niekto zazvonil, vedeli sme, kto prišiel. V izbe bolo veľa detí, z chodby sme počuli šuchot šiat, otec niesol kôš s darčekmi. Keď hosť vstúpil do dverí, zohol sa, aby si nezhodil čapicu. Zdalo sa, ako by sa nám chcel pokloniť, aj my sme sa mu ukláňali. Mal rúcho ako farár, biskupskú čiapku a v ruke palicu. V izbe svietilo červené svetlo, pomodlili sme sa Otčenáš, spievali sme a recitovali.

Svätec rozprával, ako ho dotiahli srnky. Hovoril o krajinách, kde deti žijú v biede. Vytiahol čiernu a zlatú knihu a prečítal naše zlé a dobré skutky. Potom zavolal každého a odovzdal mu balíček. Poďakovali sme sa a sľúbili, že nabudúce bude v čiernej knihe menej zápisov. Keď šuchot papierov od cukríkov vzrástol, Mikuláš sa rozlúčil.   

Raz pri čítaní dobrých skutkov svätec všetko poplietol: ja som rád chodil na klavír, brat Marián sa nebíjaval, sestra Helena rada umývala riad a Fero poslúchal. Bolo to zvláštne, veď ešte pred pol hodinou kľačal lebo napriek zákazu zjedol pol makového koláča. Mikuláš čítal dobré skutky pomaly, akoby si ich vymýšľal, zlé skutky sme nemali. Keď sme ho vyprevadili, našli sme na chodbe lístok, na ktorom bolo anjelským písmom všetko pravdivo napísané.

Dodnes si naša rodina, je nás už 35, spieva najmä pieseň, ktorá mi pripomína dávne večery, na ktoré sa nedá zabudnúť, aj keby ste chceli:

I pod naše príď okienko, dávny svätec náš. Deťom našim teš srdienko, jak najlepšie znáš. Slovensko nám poteš celé, v časy tieto neveselé, svätý Mikuláš.  

Na fotografii je sv. Mikuláš (Fero M.), ktorý aj za socializmu prichádzal na Ústav technickej kybernetiky SAV.