Včera sme ho modlením privolávali. Nadránom sme sa ho dočkali. Svitalo a objavil sa štvorkilový uzlík, desiaty pravnuk Dávid.
Narodil sa nový človek, stane sa z neho Slovák a pokrstia ho ako katolíka.
Vítaj nový obyvateľ planéty. Tešíme sa a sme na Teba hrdí. Si radosťou, nádejou a novou šancou ľudstva.
Pripomenulo mi to narodenie nášho štvrtého dieťaťa, ktorého meno sa tiež začína na D. Keď sa jeho matky pri odchode z pôrodnice pýtali, ako sa bude volať, ešte nevedela, nedohodla sa s otcom.
Doma boli iné starosti, aj traja súrodenci a na meno bračeka nezostalo času. Keď zavolali z matriky Miestneho národného výboru a pýtali sa, ako sa nový člen rodiny bude volať, telefón zdvihla trojročná sestra Máša a povedal, že Danko. Zapísali si to a bolo vymaľované.
Krst bol u známeho farára. Manželka chcela Daniela Máriu, tak ho aj pokrstili. Keď potom o sedem rokov potreboval na prvé sv. prijímanie krstný list, vystavil ho už iný farár. Napísal, že je to dcéra a volá sa Daniela Mária. Museli sme ho teda doniesť ukázať, aby sa to zmenilo.
Celá debata | RSS tejto debaty