Jozef Mikloško

Málokedy sa mi podarí vypočúvať nejakú reč dlhšiu ako 20 minút. Nedávnu maestra Roberta Benigniho  z vatikánskej záhrady za chrámom Svätého Petra som so  záujmom sledoval vyše dve hodiny. Hovoril taliansky, energicky a rýchlo, ku koncu spomalil a znežnel. Téma a nadpis jeho reči bola zvláštna:  Un uomo nel vento – Muž vo vetre.  Bol ním rybár Peter.  

V živote som počul asi 80×52 nedeľných kázní. Takú, akú túto Begniniho, som však ešte nepočul. Hovoril o známom príbehu sv. Petra, ale jeho komentár, s nevšedným spájaním udalosti – to bolo niečo úplne nové.

Hlavný hrdina bol nevzdelaným rybárom, často vystupoval naivne a nechápal, o čo ide. Práve

on však bol Ježišom vybraný a menovaný „pastierom všetkých oviec“. Trikrát Kristovi povedal „že ho miluje“, ten mu dal trojnásobný vedúci mandát ale onedlho ho v strachu trikrát zaprel.

Ježiš si ho získal, ako profesionálneho rybára, šokom – neobyčajným rybolovom a chodením po mori. Bol svedkom náhleho uzdravenia svokry a mnohých iných zázrakov. Odteraz vraj bude loviť ľudí? Netušil, čo to znamená a ďalej sa opakovane mýlil a zlyhával.

Benigni pripomína Ježišove skutky, aj tie, ktoré mu vtedy slávu nepriniesli: chrámový trh, predstavenie v Synagóge, umývanie nôh učeníkom… Zdôrazňuje hlavnú tému – historku Petra, ktorá začína v Kafarnaume. Tam stretol Ježiša, ktorého uznal za Mesiáša. Stáva sa jeho zástupcom, ktorý však v rozhodujúcom okamihu zaspí a po prebudení mečom utne vojakovi ucho.

Begnini pripomína, ako proti Ježišovi, po slávnostnom príchode do Jeruzalema, rastie nenávisť hierarchie. Ich riešenie je jediné – jeho smrť. Veď jeho posolstvo bolo šokujúce: hlavná je láska, treba milovať aj nepriateľov, umývajte nohy druhým – to svet ešte nezažil.

Apoštoli cítia, že po triumfálnych troch rokoch, sa blíži koniec. Nadšený Petrov návrh je úplne mimo: „…postavíme im na vrchu Tábor tri stany…“ Ježišovi jeho naivita však nevadí.

Po všetkom sa Peter vracia do Ríma, miliónového mesta plného zla, nemravnosti a nenávisti. Prebieha tam rast počtu kresťanov, čo krutý vladár využije aj proti nemu.  Peter sa stretáva s tvrdým prenasledovaním tajných kresťanov. V žalári pod Kapitolom urobí zázrak s prameňom vody, pokrstí šokovaných strážcov a opustí väzenie.

Na ceste z Ríma po Via Appia stretne muža, ktorý mu na otázku „Quo Vadis, Domine?“ odpovie, že ide do Ríma, znova sa dať ukrižovať. Peter sa otočí a vráti sa do Ríma, kde ho zasa chytia a ukrižujú hore nohami. Benigni poslucháčov uistil, že Peter je aj teraz tu a stojí blízko neho.  

V závere Benigni stojí na balkóne chrámu sv. Petra nad tmavým námestím a díva sa smerom Via della Conziliazione. Všetko končí Bachovými pašiami a snímkami dronu, ktorý sa dvíha k nebesiam. Za ním pod bazilikou ležia kosti sv. Petra, ktoré objavila Margaréta Carducci.

Benigni je supertalent rozprávania. Dokáže dlho zaujať, spájať doteraz izolované historky a zaujímavo  o nich bez papiera hovoriť. Má 73 rokov, nie je unavený, nenapije sa vody, neoddýchne si ani minútu.

Aj pápeža Lea XIV. a Vatikánsky úrad treba pochváliť. Dôverovali mu, dali mu veľký priestor, hoci  nevedeli, čo všetko povie? Dopadlo to však výborne.

Roberto sa narodil 27.10.1952, matne si ho pamätám z filmu Život je krásny a Pinocchio. Teraz si ho  navždy zapamätám. Nepoznám človeka, ktorý by toto tak bravúrne dokázal!

Keď som nedávno v Rusovciach videl pôsobivý muzikál SĽUK-u Pašie, v závere mi napadlo, že kto nepozná evanjelium, asi mu nemôže celkom porozumieť. Táto myšlienka mi vzkrsla aj po stretnutí s Božím človekom – maestrom Benignim.