Jozef Mikloško

Márii sú zasvätené mnohé katedrály a kostoly, skladatelia o nej skomponovali vrcholné skladby, jej obrazy a sochy sú v galériách sveta, básnici a spisovatelia jej venovali veľa diel.     

Žila prosto a skromne sa pripravovala na svoju úlohu. Počas Ježišovho života, a aj potom, zostala temer nepovšimnutá. Uverila a nepochybovala, prijala, aj to, čo nerozumela – všetko prenechala Bohu. Narodila sa v hebrejskej rodine, v malom meste. Jej jemnú dušu okolie nechápalo. Bola z rodu Dávidovho, z ktorého sa mal narodiť Mesiáš.

Keď jej našli ženícha Jozefa, netušila, že po zásnubách bude požiadaná o splnenie zvláštnej úlohy: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha, počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.“ Mária vedela, že slova súhlasia s predpoveďami proroka Izaiáša. Nakoľko však nezabudla na svoje záväzky, smelo sa opýtala:. „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“. Ak to hovorí po zásnubách, ktoré vtedy znamenali svadbu, znamená to, že sľubom sa už predtým zriekla byť matkou, čo Jozef musel vedieť, ináč by boli zásnuby neplatné. Ak si ju vzal, mal aj on podobný sľub?

Sľubom panenstva sa žena z rodu Dávidovho vzdala možnosti, že z jej rodiny sa narodí Mesiáš. Odpoveď posla bola prostá: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ Splnenie túžby jej národa teraz leží v jej rukách. Nepýta sa na detaily, prijíma Božiu vôľu a povie najdôležitejšie áno v histórii. Boh zostúpi na zem v podobe dieťaťa. Odkaz posla na neskoré tehotenstvo Alžbety ju zaviedol k nej. Poháňala ju aj zvedavosť a snaha o zverenie sa s tajomstvom. Stretnutie žien, všetko vyriešilo.  

 Keď Jozef zbadal Máriine tajomstvo, podozrievavo ju sledoval – ona mlčala. Po skúsenosti s Alžbetou vedela, že Jozef sa všetko dozvie. Máriin pokoj ho odzbrojoval, takto sa mohla chovať iba nevinná osoba. Rozhodol sa ju tajne prepustiť, ale vysvetlenie vo sne ho upokojilo. Keď z Jozefovej tváre Mária pochopila, že jej materstvo bude mať dobrého ochrancu, oslávili svadbu a začali rodinný život. Keby Mária nemala Jozefa, ako slobodnú matku, by ju podľa zákona ukameňovali.

Po rozkaze cisára Augusta sa ich srdcia zachveli, poznali proroctvá. Namáhavo putovali do Betlehema, kde v chudobe a v zime maštale sa narodil Ježiš. Koľko žien by dnes znieslo narodenie syna v maštali? Koľké by nereptali pri prenasledovaní, koľké by vytrvalo stáli pod synovým krížom? Koľkí muži by dnes nezištne kryli nebezpečnú úlohu svojej ženy, koľkí by si vzali na zodpovednosť za takúto rodinu, koľkí by prijali úlohu pestúna s útekom do cudziny, život emigrantov a návrat tam, kde nikomu nechýbali?

Mária učila Ježiša rozprávať, chodiť a modliť sa. Hral sa ako ostatné deti, neskôr pomáhal. Žili spolu 18 utiahnutých rokov. Ježiš hobľoval drevo, pílil laty a zháňal prácu. Mária mu bola  spoločníkom. Keď krajinu vzrušili chýry o Jánovi, Mária vedela, že bude predchodcom Mesiáša. Jedného dňa Ježiš upratal dielňu a odložil nástroje tak, akoby sa k ním už nechcel vrátiť. Priblížila sa chvíľa, pre ktorú prišiel na svet. Slova ich rozlúčky nepoznáme.

Dni leteli a Máriu pozvali do Kaany. Ježiš tam tiež bol a na jej prosbu urobil prvý zázrak, premenil vodu na víno. Vysoko tým ocenil rodinu, ochotu pomáhať prvýkrát prejavil prostredníctvom Márie.

V ďalších troch rokoch bola Mária v ústraní, v Evanjeliu sa spomína iba dvakrát. Po konflikte v Nazarete, keď pre tvrdosť srdca a nedostatok viery rodákov Ježiš neprejavil svoju moc a chceli ho ukameňovať, tieň kríža doľahol aj na Máriu. Prišla posledná večera a najťažší úsek utrpenia, v ktorom jej syna vydali ukrutným ľuďom. Pri poslednom stretnutí matky so zmučeným synom slová zmĺkli pred majestátom bolesti.

Keď syn zomieral, Mária si jeho slová zapamätala: „Žena, hľa tvoj syn!“ Ján dostal odkaz, patriaci všetkým: „Hľa, matka tvoja!“ Keď Ježiš pred skonaním oslovil svojho Otca, temno  sa rozplynulo a na obzore sa objavili zore veľkonočného rána. Mária si tieto slová zapamätala, v noci na nedeľu nespala a dočkala sa. Hlavnú správu  histórie o víťazstve nad smrťou sa dozvedeli ženy, ktoré ho nikdy neopustili.   

Lúče slnka zlátili našu hlavnú nádej – prázdny hrob. Zdalo sa všetko skončené, v skutočnosti sa všetko iba začalo. Mária je jednou z nás, pozná naše starosti a synovi často pripomína: „Nemajú vína!“ Slováci ju po stáročia uctievajú ako Sedembolestnú. Básnik  O.M. Lucký ju nazval aj Sedemradostnou – lebo „tieto pojmy patria spolu, ako spolu patria v našom živote chvíle ťažoby a radosti.“

Katolíci, pravoslávni a časť anglikánov dnes slávi najväčší mariánsky sviatok – Nanebovzatie Panny Márie.