Jozef Mikloško

Pozoroval som mravcov ako chodili sem a tam. Niečo mi to pripomínalo. Jeden čihi, druhý hota, jeden áno, druhý nie, jeden vojna, druhý mier, jeden sankcie, druhý nesankcie, jeden má pravdu, druhý nie, tretí snáď, čo má robiť chudák – človek milión?

Témami dneška sú digitálny svet, utečenci, emigranti, EÚ, EP, USA, Ukrajina, Rusko, finančné špekulácie, rozvody, drogy, LGBTI, Pride. Nikoho nezaujíma, prečo moje rajčiny sú stále zelené?

Titulky v médiách propagujú čítanie, aj keď v článku sa o nich nepíše. Zabudlo sa aj na nedávnu konferenciu štátov BRICS. To, že sa tam stretlo 26 lídrov krajín, kde z nich iba Čína a India majú viac obyvateľov a väčšie HDP ako pol sveta a že tam USA a EÚ nikomu nechýbali, je nezaujímavé?

Svetovosť dolára končí, Američania sú z toho nervózni ale ostatných to nevzrušuje. Krajiny, ktoré sú zadlžené po uši a žijú z finančných špekuláciách, na derivátoch a rýchlo vytlačených, ničím nekrytých bankovkách, ktoré majú cenu farebného papiera, nikoho nezaujímajú?

Z prejavu štátnikov sa vytiahne jedna veta, ostatné média nezaujímajú. Ak si nevypočuješ celý prejav, aspoň na youtube.com, nič nepochopíš. Ak si prečítaš za rok jednu knihu a si spokojný, nič nevieš.

Internet, to sú aj fejky, hoaxy, umelointeligenčné obrázky a texty.  Médiá opajcujú zahraničný článok, niečo vynechajú, niečo pridajú a je to. O histórii veľa nevedia, vedome sa mení, ak jej svedkovia vymrú. Na facebooku možno napísať hocičo, aj hlúpe statusy málokomu vadia. Riešením je ich vymazanie a v prípade opakovania, zablokovanie autora.

Dobrých ľudí je väčšina, ale sú aj zlí a hlúpi. Súvisí to aj s ich zlým detstvom, rozbitou rodinou, stálou nevzdelanosťou, nečítaním kníh, s prílišným pozeraním televízie, s ich netrpezlivosťou a metódou „tu a teraz!“ Mozog má asi 14 miliárd neurónov, využívame z neho iba pár percent. Väzby medzi nimi sa tvoria najmä do troch rokov, ak sa nevytvoria, budúcnosť ich majiteľa nebude dobrá.

Seniori stoja mimo tento svet, aj keď ich je stále viac, u nás asi 1,4 milióna. Iba pred voľbami začnú byť zaujímaví.

Je „smiešne“, ako pri Milujte Slovensko, diváci na pokyn tlieskajú a „súťažiaci“ sa viac smejú ako diváci. Je to ako v amerických „chechťákoch“, kde aj na trápne rozhovory púšťajú dopredu natočený „smiech“.

Ako sa pozná, že niečo je pravda? Je to vtedy, keď to Facebook zablokuje, Instagram nedovolí, Twitter vyhodí. Darmo to potom hľadáte v médiách hlavného „protiprúdu“.

Čo bude z detí a mládeže, ktorí čumia, aj cez vyučovanie, do mobilov, aj keď ich všetci mali predtým odovzdať (dajú tam staré šunky a nové si nechajú v taške). Ak si chcete niečo pozrieť v televízii, zo sto kanálov si ťažko niečo vyberiete…

Dnes sa mi sníval krásny sen., Iba si neviem spomenúť o čom to bolo? Mojou strategickou úlohou, ešte nerozriešenou, je upratať povalu. V lete je tam teplo, v zime zima. Čas, keď je to akurát, sa mi  nepodarili stanoviť. Snáď zajtra alebo pozajtra? Nie je to už prokrastinácia?

Pozor, Olympiáda sa blíži! Ešte, že sme mali VAR a Milana Tankoviča!