Jozef Mikloško

Dnes, v deň ukončenia 2. svetovej vojny, som prežil dve historické hodiny. Spolu s miliardou ľudí som sa dočkal bieleho dymu, ktorý mestu a svetu oznámil, že máme nového pápeža. Je ním 267. nasledovník Krista, 69 ročný Robert Francis Prevost, Lev XIV., rodák z Chicaga. Bol prefektom Dikastéria pre biskupov vo Vatikáne, je prvým pápežom z USA. 

Na plnom námestí to vrelo, bolo plné, aj celá via Conziliacione a jej bočné ulice. O 18,08 sa objavil biely dym nad Sixtínkou. Ťažko sa vtedy človek, pri nadšení ľudí z celého sveta, ubránil slzám. Aj naše modlitby boli vyslyšané!

Kolégium kardinálov zvolilo pápeža už na druhý deň. Stal sa ním sympatický kardinál, s ktorým najmä média nerátali. O budúcom pápežovi bolo veľa predpovedí, s týmto nikto nerátal. Aj mňa všelikto požiadal o stanovisko – bolo úplne vedľa. Znova sa potvrdilo, že Duch Svätý si vanie kade chce.

Biskupom bol od r. 2014, kardinálom sa stal v r. 2023. Patrí do Rehole sv. Augustína, ovláda sedem jazykov. Občanom Peru, kde pôsobil 13 rokov ako misionár, sa prihovoril španielsky. 

Nedávno cez vtedajšieho prefekta Dikastéria išli k pápežovi slovenskí biskupi pri návšteve Ad limina. Je zaujímavé, že nový pápež pozná Slovensko, bol tu viackrát ako generálny predstavený augustiánov. Na balkóne mu dnes asistovali aj dvaja Slováci – Mons. Ľubo Welnitz a Mons. Ján Dubina.  

Lev XIV. má milý úsmev a srdečné slovo.  Na súčasnosť povedal: „láska a mier premôžu zlo“.

Hovoril z poznámok a aj z hlavy. Prihlásil sa k prioritám svojho predchodcu – pomoci chudobným, emigrantom, k ochrane životného prostredia a v pokračovaní synodality. Pomodlil sa spoločne Zdravas Mária, po požehnaní Urbi et Orbi sa neponáhľal preč.  Kardináli sa tlačili tentokrát na štyroch balkónoch a vychutnávali si okamihy, ktoré už asi nezažijú.

V Ríme bolo akreditovaných vyše 6000 novinárov. More kamier a mobilov boli nový fenomén.  Zástavy viali všade, aj slovenská sa občas mihla. Zaujímavé bolo nadšenie mladých z celého sveta.

PS1: Lev XIII. vydal v roku 1891 Rerum Novarum, prvú sociálnu encyklika, ktorá priniesla nový vietor do plachiet Cirkvi. O sto rokov som sa v Ríme aktívne zúčastnil na konferencii o tejto encyklike.

PS2: Pri sledovaní tejto slávnosti som si spomenul na rok 2005, keď som toto všetko osobne zažil pri voľbe Benedikta XV. Podrobne som to opísal v r. 2006 v knihe Veľmi prísne tajné – Ako sme boli Taliani.