Pamätáte sa na Jozefa Heribana zo Šelpíc?

Dnes by mal salezián don Jozef Heriban sto rokov. Bol jedným z najvýznamnejších svetových biblistov. Ovládal 11 svetových jazykov, napísal v nich vyše sto teologických prác.  

1.9.1950, po likvidácii reholí v ČSR, s malou skupinkou saleziánov, ktorú viedol don Titus Zeman, ušli do zahraničia. Študoval v Turíne, v rokoch 1951 – 1955 absolvoval Pápežskú saleziánsku univerzitu. 1.7.1955 bol vysvätený za kňaza. Potom študoval na Pontificio Istituto Biblico v Ríme, kde v r. 1957 získal licenciát. Po ukončení biblických štúdií bol v r. 1957-67 profesorom biblických vied v Tokiu.  

V roku 1976 sa vrátil do Talianska, kde pripravoval aj svoje práce z biblických vied pre Slovensko. Ide najmä o publikáciu Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma, ktorú vydal v r. 1986 Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda (SÚCM) v Ríme. V nej podáva  prehľad 406 najlepších svetových biblických diel. Svetovo bolo ocenené najmä jeho encyklopedické dielo v podobe 1300-stranového Príručného lexikónu biblických vied z roku 1992, ktorý v slovenčine vydal tiež SÚCM.  

1.7.2005, na 50. výročie jeho kňazskej vysviacky, mi don Heriban túto excelentnú publikáciu osobne venoval (neskôr som ju daroval slovenskému kňazovi). Do taliančiny ju preložil Rudolf Blatnický, ktorý vydal aj Heribanovu bibliografiu.

Don Jozef Heriban sa narodil 7.mája 1925 v Šelpiciach, zomrel náhle a potichu 16.4.2009 v Ríme. Pochovali ho 23.4.2009 podľa jeho priania v Šelpiciach. Média o tom mlčali, o pohrebe som sa dozvedel až po ňom. 1.1.2005 dostal na Slovensku Pribinov kríž III. triedy, čestný doktorát mu udelila aj Trnavská univerzita.

Bol vždy milý, plný úsmevu a pokoja, nadovšetko skromný. Poradil, vypočul, nikdy nehovoril o svojich svetových výsledkoch, knihách a úspechoch. Jeho život a smrť doma temer nezaregistrovali. Statočne niesol svoj údel, vždy sa zaujímal skôr o starosti druhých, snažil sa každého povzbudiť a potešiť.   

V Ríme sme sa často stretali, najmä na slávnostiach v SÚCM, päťkrát aj na oslavách Jozefa, raz tam bolo sedem Jozefov. Don Heriban navštevoval aj slovenské veľvyslanectvo v Ríme, kde chodil na koncerty a slávnosti.

Odpočinutie večné a svetlo nebeské nech svieti Jožkovi Heribanovi a aj všetkým Slovákom, ktorí prežili neľahké životy v zahraničí a doteraz si ich dielo nevieme oceniť.

Taliansko je najkrajšou krajinou sveta

11.08.2026

Nedávno som našiel zápisky z mojich 93 návštev vyše stovky talianskych miest. Krátko si spomeniem na niektoré z nich, ktoré odporúčam navštíviť. Assisi je mesto svätého Františka. Žil pred 800 rokmi ale je patrónom mnohých záležitostí. Zeffirelli o ňom natočil Brat slnko, sestra mesiac. Blonďavú svätú Kláru som si dobre zapamätal. Bari je známe svätým [...]

Sovietska a ruská zabudnutá literárna elita

09.08.2026

Ak niekto dobre píše, treba ho pripomenúť. Nezáleží na jeho národnosti, náboženstve, pohlaví,… Pred pár rokmi ma pozvala Ľuba Šajdová do Slovenského rozhlasu na hodinovú debatu o sovietskych, najmä ruských autoroch. Dnes je to tabu, ani v archíve to nie je. V abecednom poradí si na niektorých autorov spomeniem. Prečítal som od nich asi 50 kníh, páčili sa mi [...]

Sneh padal aj v Ríme

05.08.2026

Hoci ho tam takmer nepoznajú. Zriedkavé sneženie bolo 10.2.1956, 9.2.1965, 11.2.1986 a 29.12.1996. Počas rokov 2000-2005 tu padal dvakrát, aj 23.1.2005. Rím bol nadšený, v doprave bol chaos, zázrak sa udržal iba chvíľu. Horúce ráno v Ríme 5. augusta 356 však bolo iné, pretože najvyšší rímsky pahorok Eskvilín sa zabelel. Pápež Liberius mal sen, v ktorom mu podľa tradície [...]

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 225
Celková čítanosť: 366078x
Priemerná čítanosť článkov: 1627x

Autor blogu

Kategórie