Na Malokarpatskej vinnej ceste, vo Svätom Jure, boli nedávno vinné trhy. Nemohol som sedieť doma a s dcérou Mášou sme išli okoštovať. Bol už podvečer, davy sa nevalili, Perný neprišiel, tak sme stihli iba Čoko-kafé, Vínocentrum a Bognárovu pivnicu. Červené, biele a biele… Z kruhového objazdu nás vzala manželka, ktorá bez navigátora trafila domov.
Môj postoj k vínu posilnilo päť rokov v Taliansku. Diplomati nemôžu uraziť druhý štát, tým, že na štátnych sviatkoch pijú minerálku. Pri poháriku sa tvorí diplomacia okamihu, úsmevu, vtipu a noblesnosti. Kontakty a priateľstvá sa dlho budujú, často je na začiatku víno. Pripomína mi to stretnutia s významnými ľuďmi, ktorí tam generovali nápady, politické tajomstvá a vtipy, bez ktorých to v Taliansku nefunguje.
Predstavenie slovenských vín 22.1.2003 bolo v prvej kaviarni Ríma, v Antico Caffe Greco. Tu sedávali najväčší umelci, hudobníci a spisovatelia, aj budúci pápeži. Večer uvádzal profesor vína Fedor Malík. Ľudia počúvali historky o víne s otvorenými ústami, slovenské syry zmizli ešte počas prejavu.
Keď sa vo Vajnoroch promovalo červené a biele na počesť talianskeho generála Luigiho Piccione, ktorý tam v r. 1917 tri mesiace žil, debatu viedol tiež Fedor Malík, ja som miništroval. Tvrdil, že dobré víno potrebuje legendu. Poznáte historku o víne Oliver Iršay, ktoré vonia po lúčnych kvetoch? Bol to maďarský židovský obchodník v Szegede, ktorý v r. 1930 dal milión pengo autorom vína s jeho menom. Mám ho najradšej, škoda, že sa u nás pestuje len asi na 4% plôch viníc.
Raz v Trastevere bolo smutne chladno a v bare som si dal Il primitivo di Manduria. Ťažko ho darovať, obdarovaný by sa urazil, ale ho nemôžem darovať preto, že je príliš dobré.
Taliani vyrábajú luxusné veci, ktoré nikdy nebudem potrebovať. Vyrábajú však aj dôležité veci – napr. vín majú 35.000 druhov. Zrkadlí sa v nich krása krajiny, umelecké a bohémske sklony jej obyvateľov, u ktorých víno nie je znakom bohatstva a prestíže.
Na Slovensku sme, najmä v bielom, v 1. lige. Oceňuje to aj bohémsky Pi-klub, kde pi je zo slova piť. Keď sme mali pred 10 rokmi svoje zasadanie v Užhorode, ukrajinský básnik, Roman Kudlyk, nám venoval svoju báseň:
… bez vína akoby ani nebol človekom.
Vinič nám daruje silu zeme.
Strapce – slnko vlievajú do krvi.
Preto tak dlho žijem.
Nepi ho narýchlo,
porozprávaj sa s ním ako s priateľom,
pochváľ ho ako človeka..
Vinohradníctvo má na Slovensko dlhú tradíciu. Na vrchu Molpír v Malých Karpatoch pri Smoleniciach našli ešte pred príchodom Rimanov sedem vinohradníckych nožov a hlinená nádobu na víno zo 7 stor. pred Kr. Aj keď Tatari v r. 1241 vinice zničili, Nemci a Taliani, ktorí chápali, že je tu dobrá pôda, sem prišli a obnovili ich.
V 19. stor. sa víno z Jura vyvážalo aj do Talianska. Aj v r. 2000-5 Taliani mali o naše víno záujem, ale požadovali také množstvá, ktoré Slovensko nedokázalo vyrobiť.
Kráľovná vína, Dorota Pospíšilová, hviezda vinárskeho neba, mala 13.2.2024 94 rokov. Zasvätila ich vínu, vyšľachtila 24 nových odrôd viniča, pričom „vysiala 153-tisíc semien, pričom vyšľachtenie a uznanie jednej odrody trvá asi 33 rokov“. Naše vinárstvo aj vďaka nej je svetovou špičkou. Jej najznámejšie vína sú Devín, Dunaj, Hron, Rudava a Váh.
Som rád, že som mal možnosť ju viackrát stretnúť. V r. 2018 spolu s 18 vedcami SAV ma menovali v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. do degustačnej komisie „Víno SAV 2018“. Pracovali sme pod dohľadom enológov a vinárov, ktorí boli nehodnotiaci predsedova degustačných skupín. Členovia komisií mali pred sebou nádoby na nedopité zvyšky testovania, ja som ich nepoužíval. Ocenil som, že tí, ktorí na zámku zostali, mali večer možnosť z otvorených fliaš skontrolovať svoju prácu.
Nedávno som sa s pani Dorotou stretol na koncerte Slovenskej filharmónie. Ako vždy, bola milá a ochotná k debate. Nech ešte dlho svieti jej úsmev.
Celá debata | RSS tejto debaty