Jozef Mikloško

S kardinálom Franzom Königom z Viedne som sa, aj vďaka farárovi Mariánovi Červenému, stretol šesťkrát. Pri 20. výročí jeho odchodu si na tieto stretnutia spomeniem. 

Prvýkrát to bolo v r. 1991, keď som ho ako podpredseda vlády ČSFR navštívil vo Viedni. Hovorili sme 40 minút o problémoch Cirkvi a sveta. Druhýkrát sme sa stretli na konferencii Forum Ostarichi 1995 v Neuhoffene. Kardinál tam bol voľakedy kaplánom, pri slúžení omše ho pri kľakaní chceli dvíhať, vstával rýchlejšie ako pomocníci. Pri obede sme sedeli spolu, všetko zjedol, vypil dva deci vína, dal si kávu a zákusok.

Tretí rozhovor bol vo Viedni v r. 1996 na stretnutí komisií Iustitia et Pax. Na moju otázku o Európe a úlohe Cirkvi odpovedal: Verím v Európu. Všetci sme na ceste do nej…, za jej jednotu sa treba viac modliť. Extrémne liberálne sily vidia len peniaze a ekonomiku, zabudli, že existujú aj duchovné a kultúrne hodnoty. Najdôležitejšie úlohy Cirkvi sú: jej nové porozumenie, lebo je vybudovaná na božskom a aj ľudskom elemente, ekumenizmus, pretože budúcnosť kresťanstva závisí od jeho rastu, väčšej angažovanosti laikov a ich príkladu….

Štvrté stretnutie bolo v Bratislave v r. 1998 pri príležitosti prezentácie knihy Muž dialógu. Po obede sme prešli do bytu Jozefa Chrena, kde si mal oddýchnuť. Požiadal som ho o rozhovor, ochotne sa rozhovoril, zaujímal sa o našu situáciu. Opýtal som sa ho, či by mu Trnavská univerzita nemohla udeliť čestný doktorát. Súhlasil, predtým chcel vec konzultovať s kardinálom J. Tomkom a biskupom R. Balážom.

Po rozhovore si mal oddýchnuť. Prišiel však k ostatným na kávu a až po pripomenutí sekretárky si išiel pripravovať prejav. Po 7 minútach sa vrátil, pri fotografovaní povedal, že  prezlečie sa do kardinálskeho. Nedívali sme sa, keď sa za sklenenými dverami prezliekol.

V prejave pekne hovoril o Slovensku a Rakúsku, ktoré má ísť do Európy cez Strednú Európu, od ktorej sa má čo naučiť. Hodinu podpisoval svoju knihu a fotografoval sa.

Čestný doktorát dostal spolu s Antonom Neuwirthom 3. 4. 1998 v Trnave. Uskutočnila sa v katedrále sv. Jána Krstiteľa, bol som majster ceremónie. Na recepciu do divadla šiel kardinál pešo. Potom mal odísť, ale sa dal presvedčiť, aby išiel do zámku Dolná Krupá, kde Beethoven zložil Sonátu mesačného svitu. Privítala ho dychovka, na večeri v pivnici boli pstruhy s červeným vínom. Kardinál odsúval odchod, išiel by aj na ochutnávku vín, ale musel ísť domov, lebo si ešte musel pripraviť iný prejav.

Naše posledné stretnutie bolo vo Viedni 24. 1. 1999 na sympóziu o náboženskej situácii v postkomunistických krajinách. Na moju otázku o znamení nádeje v Cirkvi povedal: Žijeme v náboženskom pluralizme a sekularizovanom svete. Nádejou sú mladí ľudia a spoločenstvá. Mladí sa pýtajú na zmysel všetkého, otázka Boha stojí pred dverami, až po nej príde otázka Krista. K náboženstvu nie sú nutné iba znalosti, ale aj spoločenstvo. Život v spoločenstve dáva silu, vidíme to v živých farnostiach. Boha v nich netreba šíriť, je už tam.

Pri iných príležitostiach kardinál prorocky povedal: „Európa sa nekončí vo Viedni, patrí do nej aj Slovensko a ďalšie krajiny… Stredná Európa sa udržala viac kresťanskou ako Západná. Jej rôznorodosť národností je zárukou, že globalizmus u vás nezapríčiní úpadok národnej kultúry, tak ako na Západe… Treba zlepšiť styky Rakúska so susedmi, musíme sa viac zaujímať o vás… Západniari by sa mali povinne naučiť jeden slovanský jazyk… Cirkev musí podnecovať politikov k činom, musí ovplyvňovať politiku. Treba viesť na všetkých úrovniach ekumenický dialóg s pravoslávím, netreba sa usilovať o zjednotenie, ale o priblíženie, spoluprácu a odstránenie nedôvery.“

Kardinál König zomrel 13. 3. 2004 vo veku 99 rokov. Za jeho odkaz pokladám jeho parafrázu na výzvu Alexandra Solženicina Nežiť s lžou. Solženicinova výzva sa týkala ľudí z Východu, kardinál ju pre Západniarov formuloval takto:

Nežite so zlatým teľaťom, nepretekajte sa v snahe o väčší blahobyt. Nehovorte, že peniaze sú najdôležitejšie, nevychovávajte svoje deti k životu v náruživosti, že by nepoznali nič iného než jedlo, pitie, oslavu sexu a stavbu domov. Nenechávajte sa uštvať až na smrť vlastnou hrabivosťou a žiadostivosťou po peniazoch. Nedajte sa zvádzať reklamou, nepodpisujte stále nové dlžobné úpisy, opustite okruh ľudí, ktorí myslia iba na to, čo je materiálne, nekupujte nič, čo nepotrebujete, vypnite televízor, keď tam reční zlaté teľa, nestrpte vo svojich súkromných rozhovoroch večnú tému o peniazoch, riskujte žiť jednoduchšie, aj keď budete mať ťažkosti, aj keď vás budú odsudzovať príbuzní, aj keď dosiahnete menšie úspechy, nebuďte zvieraťom stáda, zbabelcom a slabochom.