Rád sa v Nitre prechádzam po cintoríne. Na papieri mám v náhodnom poradí zapísaných priateľov, ktorí tam odpočívajú. Vrstovníkov z Kalvárie si nechám na inokedy (v zátvorke je rok odchodu do večných lovísk):
Pavol Krajčovič 1953) bol pilót vetroňov, ktorému sa pri pokuse o obrátené salto na letisku v Partizánskom odtrhli krídla.
Ferdinand Schindlér (1969) bol učiteľ hudobnej výchovy. Pokúšal sa urobiť tamburášsky zbor, aj my sme v ňom hrali ale jeho oporami sme neboli.
Izabela Černohorská (1967) bola učiteľka hudobnej výchovy. Nemala to ľahké, nás vtedy bavil iba futbal a hra na Indiánov.
Viola Erdelyszká (1968) bol učiteľka klavíra. Keď brat musel opustiť klavír v hudobnej škole, chodil k nej, ale dlho to nebolo.
Peter Zábojník (1987) bol kamarát, ktorý mal trojseletku futbalku. Keď ho mama nepustila von, museli sme hrať s handerkou.
Václav Bubák (1962) bol motorkový a automobilový pretekár. Brat si urobil podľa neho urobil drevený kormán s číslom 8, naštartoval ho a jazdil po parku.
Tibor Slovák (1991) bol kňaz a teológ. Jeho mama mala káričku, ktorú nám vždy požičala, keď nám na stanicu poslali krumple z Michaľan.
Gizela Bilická (1982) mala v Nitre cukráreň. Keď sme išli okolo, nakukli sme vždy dnu. Keď si to všimla, dala nám zadarmo krémeš a malinovku.
Matidla Šašková (1986) bol mamka chalana, ktorého sme volali Kompótik. Keď sme sa išli hrať na Kalváriu, mama ho pustila, až keď zjedol kompótik.
Ján Kačúr bol kňaz – piarista. Otec k nemu chodil na spoveď, ja som sa učil v ich gymnáziu. Odpočíva v spoločnej hrobke nitrianskych piaristov.
Ladislav Korček (1984), bol tréner nitrianskych atlétov. Aj pri mínus desať stupňov sme sa prezliekali v parku na lavičku. Vyúdil nám na Zobore klobásky, ktoré posielali otcovi súrodenci.

Po cintorínoch sa netreba príliš prechádzať,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty