Zoznam chalanov, ktorých sa hrávalo na našom dvore, je dlhý. Ich mená sa často menili, ťažko ich abecedne zoradiť: Caco, Dede a Fuxo, Šuďo a Saki, Cuminko, Ďufik, Pupuš, Džipa, Vaco, Lacinko Kompotik, Trebaťák, Rudo, Edo Mušák a König, Duďo a Ivan Kačír, Pišta Juhás a Tarič, Jano, Milan, Igor a Marián Furka, Ivan a Vlado Kubiňan, Lajo a Tomáš, Vaco a Bôbik Ujlacký.
Výborná futbalová jedenástka boli: Dede, Caco, Džipa, Vaco, Rudo, Ďuďo, Pišta a Jano. Dlho sme boli na kalvárskom ihrisku neporazení, nabili nás iba raz Krškančania. Najlepší modelári boli Šuďo a Saki, zbierali aj známky a boli členovia kmeňa Apačov.
Naši nepriatelia, Komančovia, mali územie v misijnej záhrade. Ich náčelníkom bol Pišta Tarič. Cuminka, ktorý mal trojseletku futbalku, nechcela babka púšťať von. Vraj sa musel učiť, hoci my, jeho spolužiaci, sme nemali žiadne úlohy. Pupuš prekopol bránku aj z metra, vyhováral sa na trampky. Najlepší útočník bol Vaco, iba dobre nepočul, takže neprihral, keď sme mu kričali. Džipa a Rudo boli betónbekovia, súperi tvrdili, že sú príliš tvrdí.
Ďufik a Cuminko mali bicykel, ale nechceli ho požičiavať, aby sa im neoškreli blatníky. Lajo a Tomáš bývali v jednom dvore. Keď sa pobili, mami ich nepustili von. Brat Fuxo nám nosil lopty, keď padli do kríkov, aj vypolievané vajcia na Veľkú Noc. Keď žaloval mame, povedala to tatovi, ten nás zmlátil, my sme zmlátili Fuxa a situácia sa ukľudnila.
Celá debata | RSS tejto debaty