Mám na stole a pod stolom asi 30 rozčítaných kníh. Všetky majú žlté značky, ktoré označujú, kde som. Niektoré majú podčiarknuté časti, tie som už voľakedy čítal. Horšie je, keď mi vnuci a pravnuci vyberú záložky, potom musím knihu zasa čítať od začiatku.
V r. 2009 som v Sme publikoval blog Spomienky na staré lásky. Bolo k nemu 62 diskusných príspevkov. Asi pred 2-3 rokmi ma redaktorka Slovenského rozhlasu Ľuba Šajdová pozvala na 55 minútovú besedu na živo na túto tému. Z 24 sovietskych spisovateľoch sme stačili prebrať 20. Žiaľ, z archívu SR to už zmizlo… Debatovali sme o týchto autoroch:
Čingiz Ajtmatov, Viktor Astafjev, Vasil Belov, Michail Bulgakov, Ivan Bunin, Nodar Dumbadze, Ilja Erenburg, Maxim Gorkij, Sergej Jesenin, Vladimir Majakovskij, Bulat Okudžava, Boris Pasternak, Konštantín Paustovskij, Michail Prišvin, Valentin Rasputin, Aleksej Remizov, Vasilij Šukšin, Galaktion Tabidze, Arťom Vesjolij, Vladimir Vysockij
Boli to výborní spisovatelia, o väčšine už nič nevieme. Keď som výber šiestich z nich (Gorkij, Majakovskij, Paustovskij, Cvetajeva, Solženicyn, Jesenin) poslal pred nedávnom do časopisu Rozum, potešili sa, ale po mesiaci mi oznámili, že redakčná rada článok zamietla.
V ZSSR týchto spisovateľov vydávali v miliónových „kopejkových“ nákladoch. Zaujímavé, že v čase tvrdého „socializmu“ tam vydávali aj svetových autorov. Vždy v utorok ráno sme stáli pred Sovietskou knihou (dnes Quo Vadis v Bratislave) a čakali na otvorenie kníhkupectva, kde sa prezentovali lacné brožúry vydané v ZSSR.
Ako pracovná skupina RVHP „RG-18 – Reprezentácia poznatkov v umelej inteligencii“ sme v tom čase ročne dvakrát navštevovali konferencie v ZSSR, napr. Moskvu, Novosibirsk, Taškent, Samarkand, Bucharu, Irkutsk, Kijev, Tallin, Rigu, Vilnius, Leningrad, Jerevan, Bajkal, ale aj Pyongjang a Sofiu.
Išlo o vedu, nie o politiku. V tom čase som bol vedúcim Medzinárodného bázového laboratóriu pre umelú inteligenciu pri ÚTK SAV v Bratislave, ktorý počas 5 rokov navštívilo vyše 200 vedcov z 12 socialistických krajín. Natočil sa o tom aj film „Desať miliárd za sekundu…“
Rusi a národy v ZSSR veľa prežili a preto veľa vedia. Žili a žijú svoj, často skromný život. Ich úroveň vedy, hudby, umenia a literatúry bola a je vysoká.
V 2. svetovej vojne Nemci likvidovali asi 25 miliónov občanov, najmä vojakov. Napriek tomu ZSSR oslobodilo Európu od nacizmu a fašizmu. Ich vojaci, v rubaškách so samopalmi, nemohli za ďalší smutný vývin udalostí u nás s vedúcou úlohou Komunistickej strany.
Západné krajiny žijú dnes iný život. Keď chýbajú peniaze, tak si ich vytlačia. V r. 1971 sa uskutočnila Bretton-Woodska konferencia, po ktorej sa mohli tlačiť iba peniaze, kryté zlatom v rezervách daného štátu. To už dávno neplatí, pokazili to obchody s derivátmi a cennými papiermi. Dnes, keď len USA denne dáva asi miliardu dolárov na burzy, svet stojí meter nad priepasťou. Som rád, že Slovensko nie je v „oku cyklónu“.


Ste si istý, že takého Solženicina vydávali v... ...
Celá debata | RSS tejto debaty