Jozef Mikloško

Bol básnikom, spevákom a hercom. Mal veľký počet priaznivcov a aj vplyvných závistlivcov. Celý život bojoval s aparatčikmi, ktorí ho zakazovali. Jeho piesne z amatérskych nahrávok poznalo celé ZSSR. Počas života mu vydali iba jednu „mäkkú“ gramplastinku.

„Vnútili ste mi svoje tvrdé pravidlá a potom ste aj tak hrali bez nich“, kričal v piesni proti cenzorom. Bol tvorivý a skromný, rýchlo sa nadchol. Jeho piesne sú úprimné, mnohé zľudoveli. Kládol si v nich ťažké otázky: „Čo je život? Ako treba žiť?“ a konštatoval: „Šťastie – to je putovanie. Putovať sa dá do duše iného človeka, aj do sveta spisovateľa či básnika.“

Vžíval sa do úlohy vojaka, námorníka, šoféra, väzňa, horolezca, zajatca. Takou je napr. pieseň „Zachráňte naše duše“. Mal rád ľudí slabých a biednych, neľútostný bol k suverénom a ľahostajným. V r. 1967 sa zosobášil s francúzskou herečkou Marinou Vlady, neskôr žila v Paríži, on v Moskve. Ani toto manželstvo sa nevydarilo.

Slová z r. 1969 mu neodpustili: „Nemám rád násilie, no ani bezmocnosť, ľúto mi je Krista na kríži. Nemám rád, keď mi hruď zviera a nevinných kopú na zemi, keď sa mi do duše niekto vtiera a keď do nej pľuje mi.“

Svojim „zúfalstvom ochrípnutým“ hlasom burcoval a kritizoval. V r. 1968 napísal populárnu „Poľovačku na vlkov“, ktorá sa posmievala papalášom – znela celou krajinou.

Mal predtuchu blížiaceho sa konca, často o tom písal. V roku svojej smrti, počas Letnej olympiády, spieval „Baladu o láske“. Odkazmi pripravoval  „dobu predo dvermi“.

Pred smrťou napísal: „Keď ľudský vek sa predĺžil, tak snáď môže zostať viac času aj pre básnika“. Vyslovil vtedy nebývalé vyznanie: „Budem mať o čom spievať pred Najvyšším, budem sa mať čím pred ním obhájiť.“

Zomrel náhle, 25.júla 1980 v Moskve, počas bojkotovanej olympiády.  

PS: Dávno, keď som chodieval do Moskvy na matematické konferencie, snažil som sa zohnať lístky do divadla na Tagaňke s Vysockým. Podarilo sa mi to v Taškente, kde hrali hru podľa knihy J. Reeda z r. 1919 „Desať dní, ktoré otriasli svetom“. Pri vchode nás nahnevane, ako buržujov, vítali kozáci, lístky napichovali na bodáky pušiek. Vysockij tam nebol.