Dnes sme sa s ním na nitrianskej Kalvárii rozlúčili. Zádušnú omšu mal Mons. Peter Beňo, pomocný nitriansky biskup, kázeň mal Pavol Kruták, SVD, farár z Mostu pri Bratislave. Koncelebrovalo vyše 30 kňazov v plnom kostole. Pohreb odbavil provinciál SVD na Slovensku Marek Vaňuš. Mal som česť sa s bratom rozlúčiť – povedal som toto:
Vážený otec biskup, kňazi a rehoľné sestry, milý Marián, manželka Beáta, vážené smútočné spoločenstvo!
Stretáme sa v kalvárskom kostole Matky Božej. Tu sme prežili našu mladosť, tu sme miništrovali, spievali a hrali v divadlách a v akadémiách. Všetci naši vtedajší priatelia, pátri aj frátri, už ležia na Cabajskom cintoríne. Na tie časy sa však nedá zabudnúť, aj keby sme chceli. Naše životy sme prežili na ich základe.
Marián vykonal veľa pre potreby druhých. Nemal ľahký život, staral sa aj o našu mamu a tatu. Zažil zblízka ich smrť v r. 1966 a v r. 1994. Dva roky býval v jednej izbe so starými rodičmi.
Prežil cestu utrpenia, ktorá sa skončila. Odišiel do večných lovísk, na zelené pasienky, k Bohu. Už tam stretol všetkých, ktorí ho predišli a teraz tam bude za nás orodovať. Ďakujeme jeho manželke Beate a jeho deťom za mimoriadnu starostlivosť v jeho ťažkých posledných mesiacoch.
V jeho živote by som chcel zdôrazniť jeho nevysychajúci humor. Bol originálne vtipný v každej situácii. Bol výborný športovec – pingpongista, aj futbalový a hokejový brankár. Sám si urobil špongiovú raketu, narezal vrúbiky, sám si vyrobil hokejové chrániče a brankársku masku – aj tak ho však museli občas zošívať.
Chodili sme spolu na klavír, aj vzájomne sa ospravedlňovať za neúčasť. Hrali sme na mandolínu, chytali ryby a okrem futbalu robili všetky možné športy. Marián bol neprekonateľný brankár. Na našom kalvárskom dvore bývavalo aj 40 chalanov, ktorí cez tajné diery rýchlo zmizli, keď vrzgla brána. Marián tu organizoval mnohé futbalové stretnutia, aj olympijské hry, víťazom písal diplomy.
Ako dieťa nám spieval stále tie isté piesne a recitoval básničky, museli sme mu tlieskať. Spolu sme boli prvými „civilnými“ miništrantami na Kalvárii. Nechcelo sa nám stávať na roráty, mali sme problém s dlhým suscipiatom, aj s tým, kto pôjde s cengáčom a kto s knihou, kto s kadidlom či so sviecou.
Po r. 1989 Marián obetavo pomáhal v kresťanskej orientácii politiky, aj keď zásadne odmietal všetky vyššie funkcie, ktoré mu ponúkali.
Milý Dede, veď tak ťa všetci volali! Ešte by bolo toho veľa čo spomínať. Keď sa nabudúce stretneme, všetko si dopovieme. Vedel si komu si uveril a bol si tým istý. Aj v tomto smere bol a je našim vzorom. Oddýchni si v slovenskej zemi a dovidenia. Bol si statočný človek, rozdával si radosť a nádej. Odpočinutie večne nech ti dá Pán a svetlo večné nech ti svieti.
Celá debata | RSS tejto debaty