Jozef Mikloško

Som rád, že som bol na slávnostnom podujatí pri príležitosti 35.výročia KDH v Nitre. Som rád, že som tam bol aj v r. 1990. Včerajšia oslava bola dobre pripravená, mala spád a stretol som tam desiatky starých priateľov. Od stola č. 1 napíšem pár poznámok.

Príbeh KDH začal po novembri 1989. 17.2.1990 bol prvý snem v Nitre, k mikrofónu sa nedalo dostať. Rečnilo veľa zahraničných hostí, zneli spevy a hymny. KDH existuje odvtedy, som stále jej členom v 25 člennom klubu vo Svätom Jure. Aj keď v KDH bolo 8 štiepení, strana vydržala a mnohí sa do nej vrátili.

Myslím si, že návrhy Smeru do Ústavy sú dobré. Sú dané k diskusii, aj KDH sa jej môže zúčastniť. Nemôže ich len kritizovať a potom navrhnúť temer to isté.

Na začiatku KDH bol Ján Čarnogurský. V r. 1989 rovno z väzenia prišiel na tribúnu a na námestí SNP rečnil. Padal sneh a komunizmus na smetisko dejín. Škoda, že včera v Nitre nebol, neviem, či ho nepozvali alebo neprišiel? František Mikloško by si starého priateľa mohol viac vážiť. 

Ak sa dnešnej koalícii nedarí, KDH by jej mohlo pomôcť. Naša ekonomická slabosť sa tvorí už veľa rokov, nie je to vina iba tejto vlády. V celej EÚ to ide k horšiemu, žije sa na dlh, existujú finančné špekulácie a zbytočné zbrojenie. Na druhej strane treba priznať, že si nežijeme zle. Vďaka všetkým, ktorí tu zostali a poctivo pracujú.

O týchto myšlienkach hovoril v úvodnom prejave aj predseda KDH Milan Majerský. Povedal, že ideme vlastnou cestou a dobré zákony v NR SR vždy podporíme. Po ňom Pavol Hrušovský (predseda KDH v r. 2000-9) pripomenul, že Židia blúdili 40 rokov po púšti, toľko trval aj socializmus a my sa dnes k tejto hranici zasa blížime.

Ján Fígeľ (predseda v r. 2009-16) povedal, že korene Novembra boli v kresťanskom disente, v tajných náboženských stretnutiach. Spomenul Ján Kempného, predsedu Demokratickej strany. Pod jeho vedením DS vo voľbách v r. 1946 získalo 62% (nespomenulo sa, že sa k nim vtedy pripojila HSĽS). Po puči českých komunistov, slovenskej kolaborácii a „večného“ priateľstva so ZSSR, to skončilo inač.  Figeľ zakončil s tým, že Slovensko malo tri sny:  slobodu, demokraciu, právny štát a samostatnosť, snom pred nami je spravodlivý štát. Priznal, že náš súčasný úpadok nie je len vec Fica. Prichádza niečo, čo chce rozvrátiť našu kultúru a národnú identitu.

Pavel Bělohrádek z KDÚ ČSL, vystúpil napriek svojim zdravotným problémom. Povedal, že cieľom politiky je služba druhým, všeobecné dobro, prevzatie zodpovednosti a solidarity. Pripomenul, že KDÚ ČSL a KDH naraz vypadli z parlamentu ale zasa sa tam vrátili.  

Pozdrav zaslal aj spevák Ivan Hoffman, autor revolučnej „Sľúbili sme si lásku“. Pripomenul, že kresťanský život je dnes ťažký – treba milovať nepriateľov, odovzdať im celý plášť a nastaviť aj druhé líce. Spoločným menovateľom súčasnosti je nedostatok lásky. Vyslovil utópiu, že najlepšia by bola jedna strana, s ktorou by všetci súhlasili a ktorá by štát viedla správnym smerom.

KDH odovzdalo mnohým osobnostiam, aj dlhoročným členom, osobitné ocenenia. Medzi nimi bol aj môj brat Marián Mikloško a exgenerálny prokurátor Martin Lauko. Škoda, že pre vážne zdravotné problémy si to nemohli osobne prevziať.

Dvakrát do programu prispela aj speváčka Janais s kapelou. Úspech mala s novou piesňou a dovolila mi ju dať na facebook, čo som hneď urobil.

Snem sa skončil hymnou KDH „Slovensko moje, otčina moja“. Všetci vstali a spievali tri verše.

Ideme ďalej, iba robiť opozíciu v opozícii sa nebude dať stále.

Na fotografii je jedna z prvých Rád KDH. Reční Ján Čarnogurský, v prvom rade je J.M, a František Šulka, v druhom Rudolf Hamerlík.