Jozef Mikloško

22. novembra slávime jej sviatok. Zobrazuje sa s palmou, ľaliou a lutnou. Raffaello namaľoval obraz jej Extáze. Mnohí skladatelia, napr. Charles Gounod, Jozef Haydn a Arwo Pärt jej venovali skladby. Paul Simon o nej skomponoval v r. 1970 populárnu pieseň Cecilia.

Žila v Ríme v 2. a 3. storočí. Keď sa stala kresťankou, bola úradmi predvolaná a po odmietnutí obetovania pohanským bohom, ju niekedy v r. 222-230 sťali. Ani troma ranami ju neusmrtili, takže podľa zákona ju prepustili, žila ešte tri dni.  

V oných časoch mŕtvych pochovávali za mestskými hradbami. Pri vraždení kresťanov mŕtvych pochovávali aj v katakombách, ktorých je v Ríme 60. Šebastiánove sú dlhé asi 12 km, je v nich pochovaných vyše stotisíc ľudí, najmä kresťanov. Tu pochovali aj sv. Petra a Pavla, neskôr ich preniesli do bazilík.  

Kráľovnou rímskych ciest je Via Appia Antica, najznámejšia a najkrajšia „ulica“ sveta.  Lemujú ju hroby dvadsiatich generácií, najmä patrícijských rodín – čím bližšie k ceste, tým je rod vzácnejší. Tu neďaleko žila aj Cecília. Cestu lemujú cyprusy a pínie, v diaľke vidno akvadukty a zrúcaniny. Každého prekvapí genius loci tohto miesta, duše pochovaných tušíte nad píniami obklopenými lúkami červených makov.

Pápež Calixto vybudoval na Via Appia Antica katakomby, do krypty uložili aj telo Cecílie. Jej truhlu našli v r. 822 a preniesli ju do baziliky v Trastevere. 20.10.1599 kardinál Sfondrati otvoril jej hrob, v truhle z cyprusu ležalo jej neporušené telo v bielych šatách. Vyvolalo to veľký ohlas, aj pápež Klement VIII. sa prišiel na to pozrieť. Kardinál Sfondrati poveril Stefana Madernu vytvorením sochy, ktorá by znázorňovala polohu svätice – na boku, s vyčesanými vlasmi, s holým obviazaným poraneným krkom a s otvorenými troma prstami, ktorými akoby v smrteľnej agónii ukazovala na znak Trojice.

Bazilika sv. Cecílie je postavená 30 metrov od rieky Tiber. Je to miesto jej domu v Trastevere, kde bola umučená. Pri jej návšteve vyvoláva obdiv Madernova socha pred hlavným oltárom a v krypte jej hrob a hrob s troma menami: Valeriano, Tiburzius, Massimo. Túlajúc sa po izbách domu, v ktorom Cecília žila s manželom Valeriánom, návštevníka chytí bázeň zo svedectva krátkeho života tejto vznešenej a nadanej hrdinky, patrónky duchovnej hudby, spevákov a hudobníkov. Má v celom svete, aj v Ríme, svoj zbor, koncertnú sálu a konzervatórium. Academia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme je jedna z najstarších hudobných inštitúcií vo svete.