Jozef Mikloško

Tentokrát sa jedná o jej roky. Bol to idol našej mladosti, výborná herečka a krásna žena. Jej filmy boli slávne najmä v 60. rokoch minulého storočia. Vtedy k nám dochádzalo málo filmov zo Západu,   cenzúra nepúšťala tie, ktoré nehanili zahnívajúci kapitalizmus. Taliansko s krásnymi Taliankami a mnohými komunistami, aj keď nie sovietskeho typu, boli výnimkou. 

Čo dnes možno povedať nové o Sophii Loren? Treba ju pripomenúť, aj mladšej generácii a starí sa isto spomienkou na ňu potešia. Mestečko Pozzuoli, kde sa narodila, náhodou dobre poznám, všeličo som o ňom napísal.

V r. 1962 získala amerického Oscara za film Vrchárka. Režisérom bol fešák Vittorio De Sica, producent Carlo Ponti, jej neskorší partner, s ktorým mala dve deti Carla a Eduarda.  Film bol natočený podľa knihy Alberta Moraviu. V týchto dňoch som začal čítať jeho knihu Nové rímske poviedky. Mrzí ma, že po pár nudných kapitolách som knihu odložil.

V r. 1957-60 S. Loren natočila veľa filmov v USA. Neskoršie natáčala viac doma, celkovo hrala vo vyše 90 filmoch. Často jej partnerom bol ďalší fešák Marcelo Mastroiani. Spomínam si na Manželstvo po taliansky (1964), bláznivé a veselé, kde ako 30 ročná hrala 17 ročnú puberťáčku. Aj Včera, dnes a zajtra (1963) bolo v tomto duchu. Slávne sú aj Quo Vadis (1951), Chlieb, láska a fantázia (1955) a Pád Rímskej ríše (1964). Celkove hrala, väčšinou hlavné úlohy, piesne v nich často sama spievala.

Slovensko navštívila v r. 2000, keď získala cenu Medzinárodného filmového festivalu Artfilm v Trenčianských Tepliciach. Jej meno je tam vytesané na tabuli spolu s inými slávnymi hercami.

Film Slnečnica 1970 bol prvý západný film natočený v Sovietskom Zväze.  Jej láska – Antonio, kto iný ako Marcelo Mastroiani, musel odísť bojovať na ruský front. Keď sa nevrátil, manželka ho tam išla   hľadať. Našla ho, ale už žil s inou… Neviem ako to skončilo, asi nie happyendom.  

Včera dnes a zajtra sú tri poviedky s troma ženami, všetky hrala Loren. Prvú si pamätám – žena má ísť do väzenia, ale vždy keď ju idú karabinieri zavrieť, je tehotná, takže musí zostať doma. V češtine vždy susedky policajtom už na ulici povedali: „Ona bude chovat“!  Tuším mala vtedy 10 detí?    

Keď sme už pri krásnych Taliankach, pripomínam aj Ginu Lolobrogidu (+16.1.2023). S ňom som sa raz vo FAO, keď bola menovaná za ambasadorku, stretol, pozhováral a vyfotografoval. Mnohí mi to už roky závidia. Moju ženu vraj v strednej škole tiež volali Džina…

Na najslávnejšej ceste sveta Via Appia Antica mala Sophia rezidenciu.  Aj slávny režisér Franco Zeffirelli tam býval. Povedal (voľne): kto nepije víno, má asi tajomstvo, ktoré nechce prezradiť. Som mu vďačný najmä za film Brat slnko, sestra mesiac (1972), o sv. Františkovi z Assisi, ktorý som videl mnohokrát, prvýkrát v r. 1976 v USA.

Dnes aj slávne herečky starnú. Týka sa to aj AA, BB a CC.

Anouk Aimée (+2024, mala 92 – jej partner z filmu Muž a žena Jean Louis Trintignat + 2022).

Brigite Bardot bude mať 28.9. 2024 90 rokov.

Claudia Cardinale má 86. Prvé dve sú Francúzsky, Claudia je Talianka.

Existuje aj DD, vlastne DeDe, môj brat. Bol výborný futbalový brankár. Chytal za Zbehy a keď zriedkavo dostal gól, otec ho vždy ospravedlňoval, že mal zakrytý výhľad.

Blog zakončím s talianskou divou, Monicou Bellucci, ktorá bude ma 30.9.2024 iba 60 rokov. Hrala a hrá v mnohých filmoch. Utkvela mi v pamäti najmä zábermi filmu Mel Gibsona Umučenia Krista. 

Bola táto spomienka pre mladých nudná? Nesmieme však zabudnúť na osobnosti, ktoré nám pomohli prežiť 40 rokov totality, pretože prinášali posolstvo, že existuje aj iný svet. Nemalo by platiť to, čo hovorí A.S. Puškin v Eugenovi Oneginovi: „Za hrobom zľahostajníme, čaká nás zabudnutie!“