Jozef Mikloško

Paríž je vysnívané mesto, ktoré som ako matematik viackrát navštívil. Už dávno som si však povedal, že stačilo. Nechápem, čo sa v poslednom čase vo Francúzsku, najmä v Paríži, deje. Štvorhodinový otvárací program olympiády z 26.7.2024 som si rád pozrel a dobre som urobil. Vystihol dnešný chaotický svet, ku ktorému Francúzsko, krajina mnohých svätých, dlho prispieva.  

 Predsedu Olympijského výboru, Nemca Thomasa Bacha, nemám rád. Mýlil som sa, keď som dúfal, že ho už na ďalšie obdobie nezvolia. On je najmä zodpovedný, že z minulej olympiáde vyhodili Rusov a na tejto to zopakovali. Najprv za „doping“, teraz za vojnu. Keby tieto dôvody neboli, Bach si vždy nejaké nájde. On a Macron by si mali spomenúť aj na to, ako a prečo išli Nemci a Francúzi pešo domov z Moskvy.

Bach v prejave pozval do Paríža celý svet, zabudol na 156 mil. Rusov a Bielorusov. Bolo sympatické, že na OH vystupuje aj utečenecký team.

Chrám Matky Božej v Paríži sa občas mihol v zábere. Od apríla 2019 je v oprave, asi sa nikdy  nedozvieme, kto tam pred požiarom behal po balkónoch?

Lady Gaga, už nie najmladšia, začala s multi-kulti programom. Ária z Carmen bola pekná, aj Exupéryho Malý princ sa mihol, po Biblii najprekladanejšia knižočka sveta.

So stovkou kamier Francúzi  ukázali všetko: kankán, balet, divadlo, gilotinu, významné ženy, Eiffelovku…, iba na Sacre Coeur a Pigale zabudli. Mihla sa aj francúzska revolúcia a útok na Bastilu. Sloboda, rovnosť, bratstvo – takýchto hesiel tu bolo jedenásť – to je dnešný popletený svet. Marseillaisu s divným textom spievali dvakrát, v daždi to nebolo jednoduché. Všetko bolo perfektné, nikomu nevadilo, že na drahé klavíre pršalo ako z krhly.

Stále silnejúci lejak prekážal len divákom pri televízoroch. Bola ich isto miliarda, obdivuhodné je, že účinkujúcich dážď nerušil. Aj športovci boli mokrí, mnohí ignorovali pršiplášte a riskovali prechladnutie. Po Seine sa plavili aj konfliktné strany, napr. Izrael a Palestína, rovnako horlili za mier a radosť. Pár štátov tu bolo iba s jedným – dvoma pretekármi, aspoň svet videl, že tieto malé štáty existujú! V zábere bolo aj veľa kilometrov vzdialené miesto surfingu.

Športovci z 206 krajín veselo plávali Seinou na snáď 60 lodiach. Hrdo som čakal na Slovákov, ktorých však bolo málo. Nemáme veľa špičiek, dnešný šport príliš závisí od peňazí. Pri futbale nám to nevadí, aj keď sa tam dáva veľa peňazí za málo muziky.

Niektoré výpravy boli veľké: USA so 635 účastníkmi, Francúzsko 580, Austrália 470. Potrebovali veľké lode, bál som sa, že sa nevmestia pod mosty.

Bola aj dekadencia, transrodové šou a drag osoby, o ktorých si netušil, ktorú z „množstva“ pohlaví reprezentujú. Deň pred olympiádou som videl na youtube zábery z parížskych ulíc, plných narkomanov, alkoholikov a bezdomovcov.

Zaručiť bezpečnosť tohto kolosa bolo a bude náročné, úvod bol na jednotku! Diváci boli všade, násilie sa nekonalo. Loďky sa presúvali od Slavkovského po Jenský most, tam Napoleon vyhral. Waterlo sa nespomínalo, ani ostrov sv. Heleny.

V Paríži je 1000 galérií, 300 divadiel, v predsieni Olympii som raz zadarmo počúval koncert Demisa Rusoa. Stará pani Eiffelovka, ktorú ročne navštívi 6 mil. ľudí, žiarila pri hudbe – bol to Jarre?

Francúzska trikolóra je modrá biela a červená – úvodom zadymila aj Slavkovský most. Aj Rusi majú tieto farby, aj my, Slovinci, Chorváti a Srbi, Ján Kollár by bol rád.

Záhadou mi zostane, prečo do tváre neukázali anonymného nosiča olympijského ohňa. Zdalo sa mi, že to bola žena? Rovnosť žien s mužmi sa často zdôrazňovala, aj zástavy na lodiach niesli muž a žena.

Idol futbalu Zinedine Zidane program začal a ho aj končil. Pekné, že sa podľa prenosu nezabudlo ani na seniorov, olympijský oheň prevzal 100 ročný vozičkár, ktorý sa narodil v čase minulej olympiády.

Francúzi sa otvorenia výborne zhostili. Nikdy predtým to nebolo podobné, investície boli obrovské, ale sa im isto oplatia. Organizácia a priebeh nemali chybu, všetko išlo v hustom daždi, ako po masle.

Pozeral som celý 4 hod. prenos. Zámerom vraj bolo, aby sa v programe „každý cítil zastúpený“. Dnes tých každých je veľa a nemožno ich zakázať. Múdry človek si vyberie, hlúpy sa dá propagovanou cestou a doplatí na to.

V závere pri stole divnej spoločnosti na Seinou, aj mne napadlo, že trápne parodujú Poslednú večeru. V celom programe som však nezachytil niečo vyslovene protináboženské. Celine Dion na konci, po svojich ťažkých časoch, snáď naposledy, zaspievala šansón, ktorý končí slovami: Boh spája ľudí, ktorí milujú.

Náročné komentáre našich reportérov boli výstižné a fundované. Vďaka!

Merci beaucoup, Paris.