Jozef Mikloško

Narodil sa 23.7.1793 v Mošovciach. Jemu patrí slávna veta „Slávme slávne slávu slávov slávnych.“  Počas štúdií na Univerzite v Jene navštívil Goetheho, ktorý prejavil veľký záujem o slovenské ľudové piesne, ktoré mu Kollár spieval. Podľa vzoru Goetheho Kollár napísal Cestopis druhý do Itálie. Taliansko navštívil v r. 1841, zaujímavé sú jeho rímske postrehy o bazilikách sv. Klementa a Santa Maria Maggiore a o Vatikánskom archíve. Bol evanjelicky farár, vo vesmíre nesie planéta jeho meno.

(Po jeho spomienkach si dovolím kurzívou doplniť text mojimi poznámkami z r. 2001-2005.)

Bazilika sv. Klimenta

Tretí, pre náš národ a jeho dejiny pamätný chrám v Ríme je chrám sv. Klimenta, jeden z najstarších v Ríme. Spomína ho už v r. 392 sv. Hieronymus. Leží medzi Coloseom a Lateránskyn chrámom, v susedstve záhrad a viníc, kde som občas zbadal zrúcaniny rímskych kúpeľov a budov. V hlavnom oltári leží telo sv. Klimenta, mučeníka, ktorého sv. Cyril, ktorý v istom čase žil v Ríme ako mních, tu pochoval. My sme však, hoci sme celý chrám dôkladne prezreli, jedinej zmienky ani nápisu o Cyrilovi nenašli. Táto nevšímavosť Rimanov nás mrzela.

(V bazilike je tu pochovaný sv. Cyril, ktorý zomrel 14.2.869 – uctievajú ho najmä Slovania. Bazilika leží na troch vrstvách: dole je pohanský chrám Mitru so zvyškami budovy z 2. storočia, nad ňou je kostol zo 4. storočia a hore bazilika z 12. storočia. Svätý Klement I. bol tretí pápež (88-97). Odsúdili ho do vyhnanstva na Krym, kde bol umučený. Jeho pozostatky sem priniesli cez Veľkú Moravu sv. Cyril a Metod. Horná bazilika má oltár obrátený k ľudu, v dolnej je hrob sv. Cyrila. Každoročne v deň jeho smrti tu jeden slovanský národ organizuje svätú omšu a slávnosť. R. 2005 to boli Slováci, omšu slúžil arcibiskup Dominik Hrušovský. Pri hrobe sv. Cyrila, ktorý je darom amerických Slovákov z roku 1952,  je viacero tabúľ rôznych národov).

Santa Maria Maggiore (Bazilika Panny Márie Snežnej)

Bazilika leží na vŕšku Esqullinskom a je medzi chrámami najväčší, ktorý je zasvätený Panne Márii. Odtiaľ je aj meno Maggiore. Je v susedstve zbúraniska chrámu Junony Lacinskej, stojí na 26 stĺpoch, ktoré sa podobajú bielym pannám. Akémusi pápežovi sa snívalo, že vraj Panna Mária si želala, aby jej postavili chrám na mieste, ktoré bude pokryté snehom. Stalo sa to 5. augusta r. 352. Na tomto kopci zostal sneh, preto sa chrám nazýva aj Snežný, alebo Panny Márie Snežnej.

(V Ríme zriedkavo sneží, avšak v horúce ráno 5. augusta 352 bol najvyšší rímsky pahorok Eskvilín zasnežený. Podľa legendy pápežovi Liberiovi Matka Božia v sne oznámila, že tam, kde v ten deň napadne sneh, má postaviť kostol. Udalosť je namaľovaná aj v kaplnke Baziliky na Madernovom obraze, vo Vatikánskych múzeách visí obraz, na ktorom biskupi odhŕňajú sneh lopatami. Santa Maria Maggiore je najstaršia rímska bazilika, prvá zasvätená Božej Matke. Pod oltárom sú relikvie z betlehemských jasieľ. Byzantskú ikonu Panny Márie – Spásy rímskeho ľudu – namaľoval evanjelista sv. Lukáš. Roku 868 tu Hadrián II. schválil sv. Cyrilovi a Metodovi staroslovienčinu uzákonenú ako štvrtý bohoslužobný jazyk Európy. V blízkom Kláštore sv. Praxedy bývali sv. Cyril a Metod v r. 867–869. Každoročne sa snežný zázrak  pripomína bohoslužbou, počas ktorej z kupoly padajú biele lupienky kvetov. Oslavu som zažil 5.8.2004. Farebné reflektory menili fasádu a pri Händlovom Aleluja chrlili delá sneh.)

Vatikánska apoštolská knižnica a archív

Prívetivosť vatikánskeho archivára Marina Mariniho mi vynahradila bolesť môjho srdca,   ktorú som pocítil nad tým, že moja túžba po pokladoch slovanských v bibliotékach a archívoch Vatikánskych bola takmer sklamaná. Živil som nádej, že tu nájdem nie iba pôvodné listy pápeža Jána VII., ktoré poslal listy Metodovi v r. 879 a Svätoplukovi v r. 879 a 880, ale aj ďalšie slovanské starožitnosti. Z oných písiem pápežských nachádzajú sa tu už len opisy, krásne a zreteľne napísané, ale sú novšie a pochádzajú z 13. storočia.

(Knižnica je jedna z najväčších na svete, má 85 km políc. Založil ju Mikuláš V. r. 1448. Vo  zbierkach má vyše 1,6 milióna kníh a 75000 rukopisov, ktoré sa digitalizujú. Je výskumným strediskom, každoročne Vatikán vydáva asi 5 000 povolení vedcom pre prístup do týchto priestorov. Viac o nej je na www.vaticanlibrary.va . Stránka Vatikánskeho apoštolského archívu je na www.archivioapostolicovaticano.va . Bol založený r. 1612, pre odbornú verejnosť ho sprístupnili za Leva XIII. , od r. 1881 najmä cez historické ústavy. Od roku 2014 má v Ríme sídlo aj Slovenský historický ústav, ktorý vznikol na základe zákona č. 116/2013 Z. z. ako samostatná organizácia financovaná štátom. Predkladateľom zákona som bol ja.)