Jozef Mikloško

Gróf Ján Pálffy (1857-1934) vraj postavil 99 kaštieľov, posledným bol v r. 1886-9 renesančný kaštieľ v Budmericiach. V r. 1889 sa oženil so 16-ročnou manželkou, často bývali v tomto kaštieli. Na lesnej ceste do Červeného kameňa dal postaviť sochu Lurdskej Panny Márie. Zomrel 26.3.1934, mal 77 rokov, pochovaný je na cintoríne v Budmericiach.

Budmerice sú miestom s genius loci, na ktoré sa radi vraciate. Napísal to v zaujímavej knihe Juraj Šebo (Budmerice, MarenčinPT, 2013, 293 s.)

Zámok obklopuje krásny anglický park, ktorý sa aj so zámkom po r. 1945 stal majetkom štátu. Je v ňom 32 exotických rastlín, park udržuje vo výbornom stave sociálny podnik Obecné služby Budmerice. Zásluhou básnika Rudolfa Fábryho z Budmeríc a aj ministra Ladislava Novomeského zámok bol od r. 1947 až do r. 2011 Domom slovenských spisovateľov.

Dom slovenských spisovateľov otvorili 14.5.1947. Tu mnohí naši literáti písali svoje diela a počas prázdnin sa rekreovali s rodinami. Tvorivé štipendiá Slovenské literárneho fondu v ňom mali napr. A. Plávka, F. a B. Hečko, P. Horov, J. Kostra, J. Smrek, V. Mináč, V. Turčány, Ľ. Feldek, K. Bendová,…  Vilo Turčány tam, počas „kreácie a rekreácie“ vraj na lesných chodníkoch  deklamoval 14 tisíc veršov svojho prekladu Danteho Božskej komédie, na ktorom pracoval 27 rokov.

Spisovatelia potrebujú ticho a kľud, veď „osudom spisovateľov je samota“ (J.V. Bondarev). Voľakedy sa v Budmericiach písalo ručne, neskôr bol v izbách písací stroj, dnes sa píše na počítačoch. Aj na Slovensku platí: „O čo horšie sa má spisovateľ, o to lepšia a bohatšia je literatúra“ (A.V. Koroľov).

Zámok navštívilo v minulosti veľa významných hostí, napr. S. Michalkov (1961), I. Erenburg (1964), G. Filip (1995), J. P. Sartre, Simone de Beauvior, Pablo Neruda, Jorge Amado, Václav Havel, Nikita Chruščov,..

Zámok bol rekonštruovaný v r. 2014-15. V súčasnosti je v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, jeho ideovú a odbornú prípravu zabezpečujú Obecné služby Budmerice s.r.o. Pri svojej nedávnej návšteva som zistil, že to robia pod vedením starostu Budmeríc, Jozefa Savkuliaka, veľmi dobre.  

Dnes je zámok zreštaurovaný, plný vzácneho nábytku a obrazov, má 14 izieb a majestátne schodiská. Sú tam vzácne diela napr. Martina Benku, Jána Mudrocha a Milana Bazovského. Je hodný prehliadky až po vežu. Park je plný zelene, aj storočných dubov a líp, má priestory pre voľne žijúce zvieratá, aj ovce, somáre a lamy. K dispozícii pre verejnosť je kaviareň a knižnica.

Moravany nad Váhom boli Domom slovenských výtvarníkov a architektov, Dolná Krupá bola miestom pre hudobníkov pod správou Slovenského národného múzea. Všetky tieto miesta v novom „kapitalizme“ obmedzili svoju činnosť alebo zanikli. V súčasnosti, ako už mnohokrát, zasa visí Damoklov meč aj nad osudom Budmeríc. Zrušiť a niečo zakázať je ľahko, ťažšie je niečo založiť a prevádzkovať. Bolo by veľkou chybou, keby zámok prešiel do vlastníctva majiteľa, ktorý by ho využíval iba na komerčné účely.

Ako člen Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov (SSS) som v Budmericiach navštevoval rôzne podujatia. Prebieha tam každoročne od r. 2008  aj súťaž mladých básnikov – Cena Rudolfa Fábryho (1915-1983), rodáka z Budmeríc. Večer jeho poézie, posledný, na ktorom som sa zúčastnil, bol 15.12.2023. Tam som dostal za celoživotné dielo Cenu SSS. Čestný predseda SSS, Jaroslav Rezník, st., vtedy povedal (prepáčte samochválu), že vzhľadom na počty predaných kníh, som v súčasnosti najviac čítaný slovenský spisovateľ.