Jozef Mikloško

V mesiaci knihy, ktorý sa ešte vyhráža mrazmi, som dal svoju dvanástu do tlače. Akosi rýchlo prišla Veľká noc a aj výročie „tri na štvrtú + štyri“. Čo sa za ten krátky čas udialo?

Príliš veľa som v živote venoval matematike. V Nitre ma ju na gymnáziu učil prof. Jozef Drábik. Na matematické olympiády som chodil, ale nikdy som nič nevypočítal. Musel som  vždy vydržať do prestávky, keď dávali párky a kofolu. Ničomu som nerozumel a po maturite som sa tešil, že mám od nej pokoj.

Ako ľahký atlét, aj majster Slovenska v skoku o žrdi, som sa prihlásil na telesnú výchovu a slovenčinu vo Vysokej škole pedagogickej. Keď ma tam nezobrali a v septembri už bola voľná iba matematika a chémia, išiel som študovať tieto čudá. Boli päťdesiate roky, naša rodina žila 200 m od kostola a Misijného domu Matky Božej na Kalvárii v Nitre, vtedy bola populárna iba na ŠTB. 

V r. 1960 som rok učil na gymnáziu v Nových Zámkoch. Potom nasledovalo počas kubánskej krízy 760 dní základnej vojenskej služby v Lipníku nad Bečvou. Od r. 1963 som pracoval 27 rokov na Ústav technickej kybernetiky SAV (ÚTK SAV).  Programoval som počítač ZRA-1,  dánsky GIER a americký PDP 11/40. Venoval som sa výskumu numerickej matematiky a informatiky. Absolvoval som aj PFUK v Bratsialve, vedecký smer numerická matematika. S ňou som pobehal kus sveta.

Výskum matematiky bol 27 rokov mojou náplňou. Na UTK SAV som viedol aj kolektív 50 matematikov, vtedy najväčší v ČSSR. Bol som 6x promovaný, napísal som 63 vedeckých článkov, bol som autor a často aj editor 6 kníh, ktoré vyšli aj v USA a v Nemecku.

Matematike som za mnoho vďačný. Má niečo spoločné s umením, veď jeden dobrý nápad  vám môže zmeniť celý život. Ako jedlička púšťa ďalšie konáriky a fraktály vytvárajú na obrazovke počítača obrazy, tak nová myšlienka môže ovplyvniť vašu budúcnosť.  

Zdá sa mi, že niečo mi z toho v hlave zostalo. Prispelo to k schopnosti abstraktného myslenia, asociatívneho spomínania, rýchlejších reakcií a myšlienok, ktoré sú dôležite aj v literatúre, ktorej sa teraz venujem.

Manželka mi zazlievala, že som matiku vymenil za politiku.  Veľa som o tom popísal, aj to, že v r. 1992-99 som kvôli politike vycestoval  92x do zahraničia – v Nemecku som bol 23x, v Taliansku 22x. V r. 2000-5 som bol veľvyslancom SR v Taliansku. Nedá sa to zabudnúť, aj keby ste chceli.

Ďalšiu káru musia tlačiť aj 4 deti, 12 vnukov a 10 pravnukov.