V r. 2019 som bol 14 dní v Ríme. Skúmal som tam históriu Slovákov, ktorí ušli z vlasti pred perzekúciami v r. 1945, 1948 a neskôr. Aj po r. 1968 utekalo cez toto mesto veľa Slovákov. Taliani k ním boli vždy veľkorysí. Väčšina krajanov, najmä kňazi, tam úspešne pôsobila – iba menšina sa roztratila po svete. Imrich Kružliak, ktorý ako 104-ročný zomrel 2.2.2019 v Mníchove, v mene slovenských emigrantov povedal: „Vďaka, ti večný Rím! Kdekoľvek budeme, večne budeš v nás. Bol si vykúpením v našom zúfalstve.“
V máji 2019 som v Ríme býval v českom pútnickom centre Velehrad v rámci štipendia Slovenského historického ústavu v Ríme. Z osamelej izby na najvyššom poschodí som denne pozoroval osvetlené baziliky. Tu som prvýkrát počul nádherné Requiem E-mol Osipa Kozlovského. Tú noc som nemohol spať.
Osip Antonovič Kozlovskij sa narodil v r. 1757 v Propoisku (dnes Bielorusko). V r. 1786 sa presťahoval do Ruska, v r. 1791 zložil vtedajšiu ruskú hymnu. V r. 1804 prišiel do Petrohradu, zomrel tam v r. 1831.
Jeho Missa pro defuntis e-mol vznikla v r. 1798, je to prvé ruské Requiem. Má 13 častí, ktoré mapujú omšu. Dvanásta je Smútočný pochod (Marche funebre) a posledná je prekvapujúco Salve Regina, prekrásna časť venovaná Matke Božej Márii.
Nahrávka tejto skladby, ktorá bola venovaná Stanislavovi A. Poniatowskému, poľskému kráľovi, je na https://www.youtube.com/watch?v=Ik8ktuRwIRo&t=92s
Orchester Ministerstva kultúry a Moskovský štátny zbor diriguje Vladimir Jesipov, sóla spievajú ruskí speváci. Keď si to za hodinu a 19 min. vypočujete, budete to počúvať, najmä v neľahkých časoch.
Často si kladiem otázku: ako mohlo existovať a tvoriť toľko špičkových umelcov počas dávnej renesancie a v ďalších storočiach? Boli často osamelí, neuznaní, s dennými problémami ťažkého života. Dnes z ich diela získavajú energiu a optimizmus ľudia celého sveta.
a)...pán Mikloško mal ako vlastenec skôr... ...
Celá debata | RSS tejto debaty