Pred 57 rokmi tu zrazu boli

Pol milióna vojakov, 6300 tankov, 2000 kanónov a 800 lietadiel. Brutálnou silou zastavili nebývalú snahu o zmenu silou myšlienok. Nasledovala tvrdá normalizácia pod vedením KSČ. Stratili sme desiatky tisíce emigrantov, stálo nás to 21 rokov neslobody. Rok 1968 priniesol skúsenosť, že takýto komunizmus sa nedá zreformovať. „Táto noc nebude krátka“, spieval Karel Kryl a mal pravdu. Mnohí potom zdvihli kotvy a stratili sa na Západe.

Na námestí rečnil Dominik Tatarka, okolo hrmotali tanky. Zrazu spustili paľbu na vežu  kostola Milosrdných bratov, padol Peter Legner, pri Univerzite Komenského zomrela Danka Košanová.

Nemožno zabudnúť na statočnosť tých dní, na hrdinské správanie národa. Dubček prvý preskočil tieň totality a napriek chybám a naivnej viere v socializmus s ľudskou tvárou, 8 mesiacov slobody stálo za to. Bol som často prekvapený, keď mi vo svete na slová Pražská jar, odpovedali slovom Dubček. Stalo sa mi to v Číne, vo Vietname, Japonsku, aj v Kórey. Stal sa symbolom odporu proti sovietskej totalite.   

Naši predkovia, najmä Česi, to pri nástupe socializmu nezvládli. Keď dnes vidím staré žurnály, ako „pracujúci“ nadšene tlieskali demagógom, hanbím sa. Dubček pochopil vývoj, stal sa tolerantnejší, aj k veriacim. Sestry, ktorým dovolili obnoviť rehole, volali „dubčekovky“.

V Dubčekovej histórii boli aj temné miesta – spoluzodpovednosť za nezákonnosti 50. rokov, v r. 1968 podcenenie nebezpečenstva okupácie, neinformovanie o Brežnevových listoch, aj kapitulácia v Moskve, v ktorej zohral zlú úlohu Gustáv Husák.

Andrej Sacharov sa vyznal štyri dni pred smrťou, 10.12.1989, že r. 1968 v ČSR ovplyvnil jeho osud. Ožila v ňom nádej a snaha verejne sa aktivizovať. Aj Michail Gorbačov, keď som s ním v marci 1994 robil v Kórey interview, mi povedal, že si Dubčeka vážil a že začiatok perestrojky a glasnosti bol v ČSR v r. 1968. Tanky však zahatili cestu, nastala normalizácia, v ktorej Dubček neurobil, ako iní, sebakritiku. Mnohí „hriešnici“ r. 1968 prosili KSČ o odpustenie, aj tak im to nepomohlo. Dubček vydržal byť sebou samým, až do novembra 1988 bol odpísaný, keď mu jedna z najstarších univerzít v Európe, Univerzita v Bologni, udelila čestný doktorát. V prejave citoval sv. Františka z Assisi: „Bože, daj mi dosť pokory znášať veci, ktoré zmeniť nemôžem, dosť odvahy zmeniť tie, ktoré zmeniť môžem a dosť rozumu rozlíšiť jedny od druhých!“ (do prejavu mu to vsunul historik Ivan Laluha).

Po r. 1989 som si ho vážil, mali sme v Prahe korektné vzťahy. Bol som s ním 2x v zahraničí, v Berlíne a Nardene, nevychádzal som z údivu, aký bol populárny. Mal politické ambície, vo VPN stál na čele vývoja. S ním sa zviezlo veľa komunistov, najmä z r. 1968, ktorí vývoj brzdili. Boli dlho odstavení a zacítili šancu. Ich „návrat k obrodnému procesu“ sa neujal.

Po revolúcii najmä Česi viedli proti Dubčekovi kampane, niekedy nechutné a nedôstojné. Je pravda, že jeho ambície boli privysoké, nechápal, že nie on, ale Havel bude prezidentom. Vo FZ Česi na neho útočili, napr. 30.10.1991 ODS vystúpila s požiadavkou jeho odstúpenia. Havel mu nežičil, škandálom bolo, že Tigrid mu nedovolil 17.11.1991 rečniť na Václaváku (mne dovolil). Dubček to ťažko znášal, Slováci to pokladali za útok proti ním.

Dubček sa ako predseda FZ, obklopil kolegami z r. 1968, ktorí vývoj nechápali. Bol slabý menežer, jeho ľudia mu nepomáhali. Keď som dojednal jeho rozhovor s kórejským novinárom, ktorý kvôli tomu priletel zo Soulu, sekretariát FZ ignoroval dohodu a poslal Dubčeka autom na Slovensko.  

Ľudia r. 1968, ktorí sa nedali znormalizovať, boli po prevrate v r. 1989 kritizovaní. Keď bola snaha ich rehabilitovať, zistilo sa, že mnohí z nich nemajú čisté ruky z 50 rokov. Tí komunisti, čo súhlasili s okupáciou, potom bezohľadne normalizovali, neskôr zasa vstúpili do strany a boli v nej až do revolúcie, neraz aj potom, vo vysokých politických funkciách.

Dubčekova autonehoda bola podozrivá. Havaroval 1.9.1992, v deň schválenia slovenskej ústavy. Aj vyšetrovanie bolo divné. Jeho zdravotný stav sa zlepšoval a náhle zomrel. Jeho priatelia z Bologne žiadali o jeho prevoz do Talianska, nepovolili ho. Dubček mal po nehode svedčiť v Moskve o r. 1968. Keby žil, bol by slovenským prezidentom, zomrel 7.11.1992, na výročie VOSR, práve keď sa FZ hádalo o zániku ČSFR. Spory boli aj ohľadne jeho štátneho pohrebu, niektorí pražskí politici ho nechceli. Štátny pohreb si zaslúžil, nakoniec bol, s trpkosťou Slovákov, pochovaný v Bratislave.

21.8.2005 som sa do Ríma vracal lietadlom z Paríža. Pred 37 rokmi nás v týchto okamihoch sovietske lietadlá a tanky obsadili. Keď som to povedal mladému Američanovi, ktorý sedel vedľa mňa a dva roky v Ríme pracoval, ruská invázia mu nič nehovorila, nič o nej nepočul. Musíme preto, najmä mladým, pripomínať tieto časy.

Na mamu sa nedá zabudnúť

12.06.2026

„Nech je navždy požehnané jej drahé meno. Vari tá, ktorej bezoká lebka a sivé kosti ležia teraz kdesi tam, …, vari je to ona, čo ma kedysi kolísala na rukách? (Ivan Bunin, nositeľ Nobelovej ceny v roku 1933). Mama prežila intenzívny, ale krátky život v totalite. Jej talenty sa mohli málo prejaviť. Po rakovine prsníka v r.1951 mala 39 rokov, trápili ju choroby, [...]

Nitra a najmä Kalvária na Milana Tankoviča nezabudne

06.06.2026

Z Nitry došla nečakaná smutná správa. Milan, slávny Maspoli odišiel do večných lovísk. Už je mu dobre, štvrtok sa s ním priatelia rozlúčia na Cabajskom cintoríne. Bol milým a srdečných chalanom, ktorý už v r. 2020 mal 86 rokov. V mladosti behal po Kalvárii, zúčastňoval sa súťaží a tradičných kalvárskych olympijských hier. Pri futbalových [...]

Slovensko sa osamostatnilo, keď som mal pár dní

02.06.2026

Slovensko vtedy uznalo veľa štátov. Rodičia mi dali meno Caco. Po taliansky sa zle číta, ale keď môže byť Kaka, Pepe, Dede, Fefe, prečo nie aj Caco? Do roka sa narodil brat Marián. Bol veľmi malý, jediná jeho výhoda bola, že sa narodil v novej nemocnici a ja ešte v starej. Často sme sa o tom vadili, aj preto, že mi bral hračky. Mama mu nadŕžala a volala ho žabiatko. [...]

Karol Nawrocki, Volodymyr Zelenskyj

VIDEO: Bežní Ukrajinci spor s Poľskom nechápu. Prečo nám to Poliaci robia? Zdali sa byť normálni, nie je to fér

21.06.2026 00:00

Odobranie či vracanie vyznamenaní a spor s Poľskom bežní Ukrajinci neveľmi chápu a pýtajú sa - prečo nám to tí Poliaci robia?

Russia Ukraine War

Nechutné ľudské safari na fronte: Rusi systematicky „lovia“ ukrajinských civilistov

20.06.2026 23:00

Teror si okupanti navyše točia a videá postujú na sociálne siete.

Germany Extreme Weather Heat

Európu zasiahli horúčavy, Francúzsko stoplo alkohol, Nemci sa pripravujú na silné búrky

20.06.2026 22:55

Španielsko uzavrelo futbalovú fanúšikovskú zónu.

Krasnodar, Rusko, protest

Mladík v ruskom Krasnodare pobodal niekoľko ľudí, jednu ženu zabil. K deťom hodil pyrotechniku

20.06.2026 20:52

Agresora spacifikoval okoloidúci, ktorý ho odovzdal policajnej hliadke.

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 216
Celková čítanosť: 346581x
Priemerná čítanosť článkov: 1605x

Autor blogu

Kategórie