Jozef Mikloško

Mojich dvanásť vnukov – u desiatich pravnukov som prieskum nerobil – odchoval Krtko.  Majster slova, Eduard Petiška (*24.5.1924 – +6.6.1987), svojim rozsiahlym dielom pozitívne ovplyvnil generácie našich detí, mládeže a dospelých. Bol všestranný talent – básnik, prekladateľ, dramatik. Žil v dobe, keď originalita a tvorivosť nemali veľkú cenu. Žiaľ, aj dnes ju nemajú a miesto úcty a priazne talentom, im závidíme a podrážame nohy.

Odišiel bez rozlúčky, príliš skoro, v roku 1987 – slobody sa nedožil.  Za 63  rokov, napísal 90 kníh, ktoré boli preložené do 30 jazykov. Predalo sa z nich do r. 2014 18 miliónov exemplárov. Je to obrovský kontrast s dneškom, keď sa knihy vydávajú v náklade 500 kusov a nikto netuší, či sa predajú?

Od novembra 1989 sa všeličo zmenilo, k lepšiemu, aj k horšiemu. To lepšie pokladáme za samozrejmé, to horšie kritizujeme. Isté je, že kultúra nemôže byť založená na trhových princípoch – trhni, čo môžeš. 

Po februári 1948 nastala 40 ročná biafra ducha. Mnohí rezignovali, ušli do zahraničia, iných odstavili, ba aj likvidovali. Petiška sa nevzdal a totalitu porazil svojimi knihami pre deti a mládež, aj nevšednými prerozprávaniami starých povestí, báji a príbehov.

Jeho všestrannosť a pracovitosť v skromnej izbe s písacím strojom nemá obdoby. Ukázal, že k talentu patrí aj schopnosť sa presadiť, že aj v sťažených podmienkach možno vytvárať hodnotné diela. Písal ich bez počítača a internetu, bez cestovania a prístupu do zahraničných knižníc.

Od leporiel, cez rozprávky, literatúru faktu a rozsiahle romány, to je jeho  úspešná bilancia. Planétka vo vesmíre tiež nesie posolstvo s jeho menom. Škoda, že si ho nevšimla komisia pre udeľovania Nobelových cien pre literatúru.

Petiška prekladal mnoho nemeckých klasikov – najmä Goetheho a Heineho. Svojho času napísal doslov ku Hesseho knihe Knulp. Hesse, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z r. 1946, nemal rád doslovy ku svojim knihám, ale v tomto prípade urobil výnimku. Píše o tom Petiškov syn (Eduard Martin), v knihe Eduard Petiška, ako ho neznáte (Knihovna E. Petišky, Brandýs nad Labem, 2014). Eduard mi raz napísal, či by som do tejto knihy nenapísal svoju spomienku. Rád som to urobil a na str. 7 to tam vyšlo. Až po publikovaní som sa dozvedel, že syn sa pomýlil a miesto bratovi Františkovi poslal vtedy list mne.  

Maestro Petiška, prepáč Slovákom a asi aj Čechom, že v zhone súčasnosti často zabúdajú na velikánov svojej kultúry.