Jozef Mikloško

Zo Smrdákov sme domov išli Záhorím, cez Senicu, Skalicu a Holíč.

Senica je rodiskom mamy a jej predkov. Jej otec Ondrej tam bol notárom, od r. 1919 bol slúžnym v Nitre. Bol predsedom prvého slovenského dramatického krúžku. Založil noviny Národná stráž, písal do nich a redigoval Osožné čítanie. Po vojne ho komunisti vyhodili a penziu znížili na štvrtinu. Neštítil sa žiadnej práce. Stará mama nám hrdo povedala, že „api pracuje na úrade“. Boli sme ho pozrieť, lepil cestíčkom použité stravné lístky. Chodili sme s ním na ryby, vtedy nikdy nič nechytil, vraj sme mu ryby plašili.

Pred Skalicou nás privítal Mokrý Háj, rodná dedina Ignáca Zelenku, básnika Eugena Vesnina. Žil 50 rokov v Ríme, v r. 1983 tam aj zomrel. Škoda, že už on nazval jednu zo svojich mnohých zbierok V zátiší mimóz. V Ríme kvitnú už v decembri a sú nádherné.

Vesnin napísal: „Samota je dar básnikovi, nie jeho okoliu. V Ríme je veľa romantických uličiek, história Etruskov je tajomstvom, vybudovali veľa krásneho, ale náhle zmizli. Ich nekropoly ma vždy nútili k slzám.“ K nostalgii ho nútilo aj uvedomenie si, že komunisti budú u nás ešte dlho a on sa už domov nevráti…

(16.4.2025 o 17. hod. bude v Archeologickom múzeu v Bratislave, na Žižkovej 12, prednáška Maríny Zubajovej O odhaľovaní jednej záhady Etruskov: Nové nálezy v Etruskej Velzne, dnešnom Orviete). 

Skalica – slobodné kráľovské mesto od r. 1372 – nás zasa očarila. Privítali nás čisté námestia, tiché kostoly a milí ľudia. Františkánsky kostol bol zavretý, tu študoval otec Andrej, pre chudobného východniara to bolo zadarmo.

Pozreli sme si kláštor a dvor, okoštovali sme Srholcov Skalický rubín, aj domov sme si vzali. Na zázvorníky sme nezabudli.  Boli sme aj na cintoríne, pri hrobe kňaza Antona Srholca, Janka Blahu a iných osobností. Ďakujem Pavlovi Dinkovi, skalickému rodákovi, za množstvo krásnych kníh o tomto meste a jeho slávnych ľuďoch.

Ako vždy, zasa mi učaril malebný pohľad z Krížovej cesty cez hradby na veže kostolov. V centre som sa prešiel ulicou môjho obľúbeného spisovateľa Maxima Gorkého.

Zastaviť sa aj v Holíči, bola dobrá myšlienka. Ich zámok má protiturecké opevnenie s dvoma vodnými priekopami. Nad nami leteli kŕdle divých husí za lepším životom.

Zošerilo sa, keď sme išli cez famózne Kopčany s kostolom Panny Márie Alexandrijskej.